Autor: Quark
Teleso je v pohybe vtedy, keď..., rovnováha nastáva, keď... ef krát es sa rovná..., memorovali sme sa na hodine fyziky rôzne poučky, definície a vzorce, takže sa tento vedný odbor stal pre mnohých z nás suchý, nezáživný, priveľmi teoretický a v praktickom živote nepoužiteľný, maximálne len pre pár kockáčov.
Akosi sme nadobudli predstavu, že fyzika je len teória, laboratórium a špeciálne podmienky.
Teoreticky sme síce vedeli, že fyzikálne zákony a princípy platia aj v praktickom, nelaboratórnom živote, len nám to často zabudli ilustrovať na príkladoch z bežného života.
Chôdza nevznikla na súši. Vedci posunuli jej vznik o milióny rokov Čítajte Nekompromisná ťažnica
Na popularizáciu fyziky (a nielen nej) neraz nebolo treba veľa.
Napríklad pri uvádzaní do tajov mechaniky stačilo povedať: Sadnite si tak, že driek budete mať zvislo, pričom nohy nesmú byť zasunuté pod stoličkou. A teraz vstaňte bez toho, aby ste si zasunuli nohy pod stoličku alebo ste sa predklonili...
A to, čo sme sa naučili v ranom detstve, by zrazu nešlo – nepostavili by sme sa.
“Hoci považujeme chôdzu za jednu z najprirodzenejších činností, z hľadiska fyziky je to trochu náročnejšie.
„
Dôvod je prostý: ťažisko sediaceho človeka sa nachádza blízko chrbtice, asi 20 cm nad pásom. Keby sme z ťažiska spustili zvislú priamku nazývanú ťažnica, prechádzala by cez stoličku, ale ďaleko za chodidlami, to znamená mimo základne.
Aby sme mohli vstať bez zasunutia nôh či predklonenia sa (vtedy sa ťažisko mení), ťažnica by musela prechádzať medzi chodidlami. Keďže v nariadenom sede neprechádza, nedá sa postaviť. To by sme sa museli buď nakloniť, alebo posunúť nohy dozadu – len tak by sme dostali základňu pod ťažisko.
Podobný prípad je aj stoj.
