Každé zdravé bábätko sa rodí s chodiacim reflexom. Ak mesačného novorodenca chytíte pod pazuchy, začne ukladať na zem jednu nohu pred druhú.
Bábätká sa môžu z cvičenia chôdze učiť dlho predtým, ako skutočne začnú chodiť. Naznačuje to nový výskum vo vedeckom časopise Neuropsychologia.
Reflex stratia
Vrodený reflex bábätká strácajú približne okolo dvanásteho týždňa. V tomto období ho skutočne nevedia využiť, ich telo je totiž na chôdzu príliš slabé.
Chodiť sa naučia najčastejšie ku koncu prvého roku života.
Vedci v štúdii skúmali, ako deťom môže pomôcť chodiaci reflex pri učení a rozpoznávaní reálnej chôdze u iných ľudí.
Do štúdie zapojili desaťmesačné bábätka a rozdelili ich na dve skupiny. Prvú skupinu bábätiek nechali zažiť chodiaci reflex. Ostatné bábätká reflex netrénovali.
Obom skupinám potom vedci merali mozgovú aktivitu a ukazovali videá s ľudskými postavami, ktoré buď chodili alebo sa plazili.
Skúsenosť mení vnímanie
Len mozgy bábätiek, ktoré si chodiaci reflex vyskúšali, vedeli rozoznať pohyb chôdze na videu. Ich odozva bola podobná ako u ročných bábätiek, ktoré už reálne chodili.
Ostatné bábätká vedeli rozpoznať iba plazenie.
"Tieto výsledky silne naznačujú, že skúsenosť zlepšuje vnímanie biologického pohybu počas raného detstva," píše v tlačovej správe Vincent Reid z univerzity v Lancasteri.
Znamená to, že aj veľmi krátka skúsenosť zmenila vnímanie novorodeniat o chodení. Vzťah medzi vnímaním akcie a jej vykonávaním teda existuje už v ranom detstve.
DOI: http://10.1016/j.neuropsychologia.2017.11.005
