BRATISLAVA. Obe misie Voyager sú vo vesmíre už viac ako štyridsať rokov. Sonda Voyager 1 už opustila slnečnú sústavu a stále funguje.
Program Discovery
- sonda NEAR Shoemaker, ktorá pristála na planétke Eros,
- kometárna sonda Deep Impact,
- pristávací modul Mars Pathfinder s vozidlom Sojourner,
- vesmírny ďalekohľad Kepler.
Misie navrhujú ľudia z priemyslu, menších firiem či z univerzít. Náklady na ne neprekračujú pol miliardy amerických dolárov.
Za trvácnosť vďačia aj generátorom, ktoré poháňa špeciálny izotop plutónia.
Od konca studenej vojny je však plutónium vzácnejšie a americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) musel obmedziť využívanie generátorov, ktoré ho používajú vo vesmírnych misiách. Pre program Discovery ich aj zakázal.
NASA zákaz uplynulý víkend zrušila. Vedci môžu v návrhoch ďalších misií pre program Discovery opäť rátať so špeciálnym plutóniom ako zdrojom energie.
Vďaka generátorom s plutóniom by sondy dokázali vykonať viac vedeckých pozorovaní a analýz, a zároveň by sa mohli dostať vo vesmíre aj ďalej.
Podarilo sa vyrobiť ďalšie plutónium
Misie Voyager, New Horizons či rover Curiosity na Marse poháňajú takzvané rádioizotopické termoelektrické generátory (RTG).
Ich palivom je rádioaktívny izotop plutónium-238, ktorý má polčas rozpadu takmer 88 rokov.
Dokážu preto dlhšie fungovať a vďačíme im preto aj za obrovské množstvo informácií, ktoré nám ich dlhotrvajúce misie poskytli.
