Nástenné maľby v troch jaskyniach v rôznych častiach Pyrenejského polostrova majú vyše 64 000 rokov. Nemohli ich teda vytvoriť anatomicky moderní ľudia. Tí prišli do dnešnej Európy až o 20 000 rokov neskôr.
Tým, že vedci posunuli vek nástenných malieb oveľa ďalej do minulosti, pripísali ich autorstvo neandertálcom. Jedinému ľudskému druhu, ktorý sa vtedy v Európe vyskytoval.
V prestížnom Science o tomto pozoruhodnom výskume informoval medzinárodný tím, zložený z britských, nemeckých, francúzskych a španielskych vedcov.
Viedli ho špecialisti zo Southamptonskej univerzity a z Inštitútu evolučnej antropológie Maxa Plancka v Lipsku.
Najúspešnejší ľudský druh
Neandertálci žili v Európe okolo 250 000 rokov. Z hľadiska tejto „dlhovekosti“ a vďaka schopnosti dlhodobo sa vyrovnávať s nástrahami dôb ľadových ich dnes môžeme považovať za najúspešnejší ľudský druh.
Na Slovensku žili neandertálci, jedli kone Čítajte Zostalo nám po nich zaujímavé dedičstvo v podobe približne 4 - 5 percent DNA.
V rámci nášho genómu ovplyvňujú neandertálske gény napríklad imunitu, metabolizmus tukov alebo odtieň farby pleti a vlasov (ale zrejme aj náchylnosť na rakovinu).
Genetické dedičstvo neandertálcov zabudované v našej DNA bolo dlho diskutabilné. Akosi málokomu sa chcelo uveriť, že by sme mohli mať tak blízko k takým barbarom.
Najmodernejšie genetické metódy však pokrvnú príbuznosť potvrdili. A to bol iba začiatok.
