MADRID, BRATISLAVA. Vývoj moderného človeka sa pokladá za unikát. Pohlavnú dospelosť dosiahne až v puberte, ktorá sa začína približne jedenástym rokom života. Šimpanzovi napríklad toto dospievanie trvá dvakrát kratšie.
Doterajšie odhady naznačovali, že rovnako krátko mali dospievať aj neandertálci. Ich veľký mozog totiž vyrástol rýchlo, a preto boli zaostalí a umierali mladí.
Nová štúdia však ukazuje, že neandertálci mali na vývoj mozgu omnoho viac času.
Pozostatky malého chlapca, ktoré objavili v jaskyni El Sidrón v Španielsku naznačujú, že neandertálci mali dlhé detstvo, podobne ako moderní ľudia. V tomto čase sa vyvíjal najmä ich veľký mozog. Štúdiu uverejnili vo vedeckom časopise Science.
Osemročný neandertálsky chlapec
Chlapec, ktorý žil na území dnešného Španielska pred 49-tisíc rokmi, mal v čase smrti 7,7 roka, vážil 26 kíl a meral približne 111 centimetrov.
87,5
percenta veľkosti mozgu dospelého neandertálca mal mozog takmer osemročného chlapca, ktorého kostru objavili v jaskyni El Sidrón.
Podľa stavby kostry vedci určili aj to, že chlapec bol pravák a svoje zuby používal ako "tretiu ruku" - pridŕžal si nimi kože a rastlinné vlákna pri dospeláckej práci. Vedci tiež vedia, že chlapec v dvoch alebo troch rokoch života prekonal chorobu alebo podvýživu, ktorá zanechala stopy na jeho zuboch.
"Pediatrické metódy hodnotenia rastu ukázali, že toto nenadertálske dieťa sa nelíšilo od dnešného dieťaťa," hovorí v tlačovej správe Španielskej národnej rady pre výskum jeden z autorov štúdie Luis Ríos.
Vedci skúmali chlapcove zuby a kosti a tiež jeho mozog pomocou skenov lebky. Okrem podobností, najmä v raste končatín, im vzácna kostra odhalila aj niektoré rozdiely.
Chlapec síce mal v dobe smrti takmer osem rokov, no jeho mozog ešte stále rástol. Neandertálci mali väčšie mozgy ako dnešní moderní ľudia asi o 300 kubických centimetrov. Doteraz vedci predpokladali, že neandertálci boli zaostalí, pretože ich veľký mozog sa vyvinul v krátkom čase.
Lebka chlapca však ukázala, že jeho mozog vo veku ôsmich rokov dosiahol približne 87,5 percenta z veľkosti mozgu dospelého neandertálca. Na porovnanie, moderní ľudia majú v tomto veku mozog už plne vyvinutý.
Práve rast mozgu si vyžaduje veľký výdaj energie a rast ostatných častí tela sa preto spomalí a rovnako sa oddiali aj pohlavná dospelosť.
Jeden nestačí
Záhadný ľudský druh žil po boku moderných ľudí, naznačuje nové datovanie Čítajte Vývoj neandertálca a moderného človeka sa líšil tiež v kostnatení chrupaviek najmä v oblasti hrudného koša. Chlapec mal túto oblasť vyvinutú asi ako päť- až šesťročné moderné dieťa.
Niektorí vedci však nesúhlasia, že chlapcova kostra - zložená zo 118 kúskov a 30 zubov - je dostatočným dôkazom o vývine všetkých neandertálcov.
Mozgy aj telá dosiaľ nájdených neandertálcov sa totiž často odlišujú vo veľkosti. Chlapec mohol byť pokojne len neandertálec s malým mozgom.
Jemné rozdiely, ktoré odhalila štúdia, "sú takmer určite len štatistickou odchýlkou", vysvetlili pre magazín Science antropologička Marcia Ponce de León a neurobiológ Christoph Zollikofer z univerzity v Zürichu, ktorí sa do výskumu nezapojili.
