BRATISLAVA. Ženy majú menší predpoklad, že ochorejú na rakovinu. Žraloky zas rakovina postihne mimoriadne zriedkavo.
Tieto zdanlivo nesúvisiace fakty sú v skutočnosti potvrdením nového modelu, ktorý objasňuje, prečo sa s rastúcim vekom zvyšuje aj riziko rakoviny.
Model opisujú vo vedeckom časopise PNAS.
Rakovina v staršom veku
DNA ukázali v novom detaile. Môže ukázať nové liečby rakoviny Čítajte V súčasnosti najuznávanejšia hypotéza o tom, ako sa začína rakovina, vznikla v roku 1971. Vznik rakoviny opisuje ako náhodný a nešťastný úkaz.
Lekár a genetik Alfred Knudson vtedy povedal, že rakovina sa začne po tom, čo bunka dostane dva údery. Pod údermi myslel genetické mutácie. Mutácie musia vzniknúť na oboch kópiách génov, ktoré za bežných okolností blokujú vznik rakoviny.
Mutácie sa môžu vyskytnúť vždy, keď sa bunka delí. Čím viac sa bunka delí, tým je riziko rakovinotvorných mutácií vyššie.
Bunky v starom tele prešli už mnohými deleniami, preto sa zdalo, že táto hypotéza vysvetľuje aj vyššiu pravdepodobnosť vzniku rakoviny vo vyššom veku.
Ostal však nevysvetlený problém. Mužom a ženám sa bunky delia rovnakým tempom, no ženy rakovinu dostávajú v staršom veku menej často.
Ženy majú totiž viac špeciálnych imunitných buniek, ktoré ich môžu pred rakovinou chrániť.
Detská žľaza a T-bunky
T-lymfocity, alebo T-bunky, sú druh bielych krviniek. V tele sú hlavnou regulačnou bunkou špecifickej imunity. T-bunky sa začnú vyvíjať v kostnej dreni, no plne dozrejú až v týmuse.
