BRATISLAVA. V roku 1658 bola zima naozaj silná. Baltické more zamrzlo natoľko, že Švédska armáda mohla napochodovať po zamrznutej vode priamo na dánsky ostrov Sjælland.
Slnko nie je žlté. Sedem populárnych mýtov Čítajte Mohlo za to zrejme Maunderovo minimum, obdobie na prelome sedemnásteho a osemnásteho storočia, keď sa výrazne znížilo žiarenie Slnka a Zem sa ochladila.
Podobné slnečné minimum by sme mali zažiť aj v blízkej budúcnosti. Vedci určili jeho silu v štúdii vo vedeckom časopise Astrophysical journal letters.
Čo sa stane pri slnečnom minime
Slnko má svoje cykly. Jeho aktivita sa znižuje, občas má menej a občas viac slnečných škvŕn a na Zem nežiari vždy rovnako silno.
2050
Do tohto roku by malo Slnko zažiť veľké minimum slnečnej aktivity.
Raz začas však Slnko zažije veľké minimum.
Zníži sa magnetizmus Slnka, slnečné škvrny sa tvoria len zriedka a na Zem preto dopadá menej ultrafialového žiarenia.
Do roku 2050 by sme mali zažiť takéto minimum znovu. Naznačuje to pokles slnečných škvŕn pozorovaný v nedávnych slnečných cykloch.
Vedci sledovali takmer dvadsať rokov údajov z už deaktivovaného satelitu Medzinároný ultrafialový prieskumník. Porovnali ich s radiáciou hviezd podobných Slnku, ktoré práve zažívali svoje minimum.
Vedci tak zistili, že na Zemi sa pri zníženej energii vydávanej zo Slnka spustí séria udalostí.
Najskôr sa stenčí ozónová vrstva, čo spôsobí teplotné zmeny v stratosfére. Tie potom zmenia dynamiku v nižšej atmosfére. Zmení sa najmä prúdenie vetrov a súčasné vzorce počasia.
Počet slnečných škvŕn od roku 1600 až 2000. Graf ukazuje aj obdobia s dvoma veľkými slnečnými minimami. (zdroj: WIKIMEDIA)Klimatické zmeny neschladí
Podľa historických a geologických údajov zažila Zem veľké slnečné minimum sedemkrát, naposledy medzi rokmi 1880 a 1914, takzvané Glassbergovo minimum, Najdlhšie minimum slnečnej aktivity v histórii trvalo 150 rokov.
Pri najbližšom minime sa neochladí celá Zem rovnako. Aj pri Maunderovom minime, keď zamŕzalo Baltické more, sa ochladila väčšina Európy. Aljaška a južné Grónsko však zažili oteplenie.
Zem raz zažije posledné zatmenie Slnka. Kedy a prečo? Čítajte Aj keď sa časť zeme ochladí, klimatické zmeny sa nezastavia. Chladiaci účinok veľkého minima bude totiž len zlomkom z otepľovania spôsobeného zvyšujúcou koncentráciou skleníkových plynov v atmosfére Zeme.
Vedci sa v ďalšej štúdii vo vedeckom časopise Geophysical Research Letter pozreli na to, ako by minimum podobné Maunderovmu ovplyvnilo súčasné klimatické zmeny.
Urobili model pre minimum, ktoré by trvalo od roku 2020 do roku 2070. Počas toho by sa celková slnečná intenzita znížila o 0,25 percenta.
Aj keď by počas minima klesli priemerné teploty na Zemi o desatiny stupňov Celzia, ku koncu celého minima by sa teploty rýchlo vrátili do bodu, ktorý teraz predpovedajú modely klimatických zmien.
"Takže veľké slnečné minimum by mohlo spomaliť, ale nie zastaviť klimatické zmeny," uzatvárajú autori v štúdii.
Štúdia 1: 10.3847/2041-8213/aaa124
Štúdia 2: 10.1002/grl.50361
