SEATTLE, BRATISLAVA. Ako účinné boli praveké zbrane vyrobené z kameňa či z kostí?

Dokázali nimi prehistorickí ľudia skutočne usmrtiť mamuta či bizóna?
Archeológovia z univerzity vo Washingtone sa rozhodli otestovať účinnosť prehistorických zbraní a hrotov, ktoré používali lovci na Aljaške pred 14-tisíc rokmi.
Výsledky štúdie uverejnili vo vedeckom časopise Journal of Archaeological Science.
Tri typy pravekých zbraní
Na Aljaške pred 10-tisíc až 14-tisíc rokmi používali lovci viac druhov zbraní.
Vyvinuli ich zrejme ľudia v Afrike a Eurázii a pred koncom ľadovej doby ich pri migrovaní doniesli aj na Aljašku.
“Rozumeli rôznym nástrojom a vedeli, ktorý je najlepší na rôznu korisť či druh výstrelu.
„
Z tohto obdobia našli archeológovia tri druhy hrotov z oštepov a šípov, ktoré sa rozhodli otestovať: jednoduché hroty zo zaostrenej kosti, parohu či slonoviny; zložitejšie kamenné špičky; a zložené hroty vyrobené z kosti alebo parohov s kamennými mikročepeľami na okrajoch.
Každý typ zbrane vznikol v inom období. Pravekí ľudia ich používali naraz, pretože každá mala nejakú výhodu. "Veľmi komplexne rozumeli rôznym nástrojom a vedeli, ktorý je najlepší na rôznu korisť či druh výstrelu," hovorí v tlačovej správe autorka výskumu Janice Woodová.
Woodová sa snažila praveké zbrane napodobniť čo najlepšie - na výrobu použila kravské kosti, horninu obsidián a sobí paroh s obsidiánovými mikročepeľami. Z každého typu hrotu vyrobila po desať kusov.