Ľudia nie sú o nič viac mierumilovnejší než v minulosti, hovoria štúdie

Podľa štatistík je šanca stať sa obeťou násilia najnižšia v histórii. Nie všetci súhlasia.

Ilustračná fotografia.(Zdroj: SITA/AP)

BRATISLAVA. Žijeme v najmierumilovnejších časoch vôbec. Podiel ľudí, ktorí zomierajú vo vojnách, sa znižuje a môže za to technický pokrok a rozvoj inštitúcií.

Takto vyznieva dnes pomerne rozšírený pohľad, ktorý predstavil v roku 2011 psychológ Steven Pinker.

Nie všetci výskumníci však súhlasia s týmto pohľadom, aj keď ho mnoho dôkazov podporuje.

Dve nedávne štúdie tvrdia, že ľudia v minulosti nemali o nič väčší sklon k násiliu ako ľudia dnes. Na sklon k násiliu dokonca nemá veľký vplyv veľkosť spoločnosti, technický stupeň rozvoja či spôsob vládnutia.

Článok pokračuje pod video reklamou

Štúdie zverejnili ich v magazínoch Proceedings of the National Academy of Sciences a Current Anthropology.

Nie je za tým spôsob vlády

Výskumníci z Notredamskej univerzity v americkej Indiane chceli zistiť, či sa matematicky dá vysvetliť, prečo v dnešnej dobe umiera kvôli násiliu menej ľudí.

Pracovali s myšlienkou, že kým sa populácia zväčšuje, armáda nemusí rásť rovnako rýchlo. Čiže kým pri sto ľuďoch by dvadsaťpäť bojovníkov na ochranu dávalo zmysel, pri sto miliónoch ľudí by bola dvadsaťpäť miliónová armáda neúnosne veľká.

Prečítajte si tiež: Viac zbraní rovná sa menej zločinu? Výskum tvrdí opak

Následne porovnali takmer tristo ľudských spoločností a 430 veľkých aj malých bitiek za posledných 4500 rokov a vyvodili dve štatistiky. V jednej porovnali celkovú populáciu s veľkosťou armády, v druhej veľkosť armády a počet strát.

Kým napríklad v bitke medzi maorskými kmeňmi v roku 1771 bojovalo šesťdesiat mužov (percento celkovej populácie), zomrelo desať (desatina percenta populácie), v bitke americkej občianskej vojny pri Gettysburgu bojovalo zhruba 150-tisíc mužov (menej ako polpercenta populácie) a podľa vedcov zomrelo takmer šesťtisíc (zanedbateľné percento populácie).

Výskumníci došli k záveru, že čím väčšia populácia, tým proporčne menej ľudí bojovalo a zomieralo vo vojnách, a to bez ohľadu na vládu, spoločný trh či technický pokrok. Tiež si myslia, že výskumníci, ktorí za menšou mierou násilia vidia spôsob vlády, preceňujú sklony k násiliu menších spoločenstiev.

Počet úmrtí rastie

Aj štúdia antropológov z Floridskej štátnej a Washingtonovej univerzity ukázala, že percento populácie, ktoré zomiera kvôli vojnám, sa s postupom času a nárastom celkovej populácie znižuje.

Dáta im ale ukázali, že absolútne počty vojnových strát narastajú viac, ako by sa dalo vysvetliť len rastom populácie.

Toto by ste nepredpokladali, keby boli väčšie spoločnosti menej agresívne než menšie.

Dean Falková

Vedci porovnali každoročné úmrtia kvôli vojnám jedenástich šimpanzích spoločenstiev, 24 loveckých a zberačských spoločenstiev a krajín, ktoré bojovali v prvej a druhej svetovej vojne.

Kým pri šimpanzoch s rastom populácie klesal aj absolútny počet strát konfliktov, ľudské spoločnosti boli násilnejšie. Výskumníci tvrdia, že ak by sa odhliadlo od veľkosti populácie, boli by spoločnosti bez inštitúcií či práva približne rovnako násilné ako moderné organizované spoločenstvá.

Inak povedané, malá spoločnosť môže v konflikte stratiť väčšie percento populácie ako veľký národ, no to neznamená, že bola viac alebo menej násilná.

Antropológovia Dean Falková a Charles Hildebolt poukazujú, že Pinkerov pohľad o mierumilovnejšej dnešnej spoločnosti vychádza z údajov, ktoré zohľadňujú násilné úmrtia na stotisíc ľudí. Myslia si, že neberú do úvahy, ako sa celkový počet mŕtvych vo vojnách mení vzhľadom na rastúcu populáciu.

"Veľké spoločnosti zvyknú strácať menej ľudí kvôli vojnám, no skutočný počet úmrtí sa zvyšuje spolu s veľkosťou populácie," hovorí Falková pre web Scientific American. "Toto by ste nepredpokladali, keby boli väčšie spoločnosti menej agresívne než menšie."

Pinker: Je to štatistická hračka

Psychológ Steven Pinker nesúhlasí ani s jednou štúdiou. V prípade prvej štúdie, ktorá chcela nájsť matematické vysvetlenie, hovorí, že výskumníci dosadili čísla do vhodnej rovnice. Výskumníkom vyčíta, že sa na násilie pozerá iba z pohľadu strát v boji.

"Zistenia zo štúdie nie sú alternatívnym vysvetlením, nie sú žiadnym vysvetlením," povedal pre magazín Science, pričom zistenia nazval "štatistickou hračkou".

Prečítajte si tiež: V stredovekom Londýne bolo násilie najhoršie pre chudobných

Nesúhlasí ani so zisteniami v druhej štúdii. Pre Scientific American tvrdí, že výskumníci zveličujú exponenciálny rast vojnových strát moderných spoločností, skresľujú vlastné údaje a v údajoch nachádzajú zistenia, ktoré čísla nepodporujú.

Tiež si myslí, že mnohí antropológovia sa držia predstavy o vznešenom divochovi, ktorého pokazila až civilizácia. Antropologička Dean Falková priznáva, že práve negatívne zobrazovanie dávnych spoločností ako agresívnych ich viedlo k výskumu. Odmieta však, že by ich očakávania skreslili výsledky.

"Nemali sme žiadne očakávania o celkových stratách vo vojnách vzhľadom na veľkosť spoločností, výsledky nás samých prekvapili," upozornila Falková.

DOI: 10.1073/pnas.1713972114

DOI: 10.1086/694568

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Klima efekt bez klimatizácie
  2. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín
  3. S novou optikou máte v Poprade rýchlosť a kvalitu zaručenú
  4. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi
  5. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“!
  6. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý
  7. Získajte špičkovú klimatizáciu a toto leto ušetrite na elektrine
  8. ZOC MAX Prešov má za sebou úspešnú desaťročnicu
  9. V Adlerovej na Furči sa začína stavať!
  10. Adlerova - dobré miesto pre rodinu na Furči sa už stavia
  1. Zdravý životný štýl - dá sa v dnešnej dobe udržať?
  2. Klima efekt bez klimatizácie
  3. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín
  4. S novou optikou máte v Poprade rýchlosť a kvalitu zaručenú
  5. METRO vyzbieralo takmer päť ton potravín pre ľudí v núdzi
  6. Zonácia stanovuje jasný režim obhospodarovania každého pozemku
  7. Ako vybrať správne sedaciu súpravu?
  8. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi
  9. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“!
  10. 5. ročník akcie Za čistejšie Staré Mesto práve začína!
  1. Toto sú zdravotné problémy, o ktorých muži nehovoria 20 307
  2. Jordánsko: Najkrajšie miesta kráľovstva v púšti 18 651
  3. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý 11 993
  4. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín 10 685
  5. Miesta v Rakúsku, ktoré by ste mali vidieť. Kúsok za Bratislavou 10 653
  6. Vajíčka, chlebíky či niečo sladké? Kam v Bratislave na raňajky? 7 914
  7. Tento test pomohol viac ako 100 ľuďom znížiť vysoký krvný tlak 5 387
  8. 3 spôsoby, ako využiť GDPR vo váš prospech. 4 059
  9. Bývate v práci unavení? Možno spávate v zlom prostredí 3 350
  10. Nový projekt v Karlovej Vsi sa teší obrovskému 3 265

Téma: história


Článok je zaradený aj do ďalších tém História

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Slovensko pripomína jeden veľký kontajner na odpad

Niektorí si tu žijú ako prasce v žite. A niektorí len ako prasce.

KOMENTÁRE

Vlak obsadený smerákmi idúci do stanice Ničota zrýchlil

Môže sa stať, že veľká občianska energia prítomná na námestiach vyprchá.

KOMENTÁRE

Na východ nás neunesú, ale môžeme tam zostať

Naša kamenistá hruda je geopoliticky takmer bezcenná.

Neprehliadnite tiež

Americký Senát tesne odhlasoval Trumpovho nominanta na šéfa NASA

Kongresmana Jima Bridenstina, pilota amerického námorníctva v zálohe, podporilo 50 proti 49 senátorom.

Vaše rozhodnutia môže ovplyvniť aj poschodie, na ktorom máte kanceláriu

Nazeranie na svet zhora môže v človeku zvyšovať pocit jeho moci.

OBJEKTÍV

Pozrite si, ako robot poskladal stoličku z Ikey

Celá práca trvala vyše dvadsať minút.

Z Floridy odštartovala raketa s teleskopom, bude hľadať exoplanéty

Teleskop TESS by mal v priebehu dvoch rokov odhaliť až 20-tisíc exoplanét.

Asteroid doviezol na Zem diamanty zo stratenej planéty

Planéta mohla byť veľká ako Mars. Zničili ju vesmírne zrážky.