Ľudia nie sú o nič viac mierumilovnejší než v minulosti, hovoria štúdie

Podľa štatistík je šanca stať sa obeťou násilia najnižšia v histórii. Nie všetci súhlasia.

Ilustračná fotografia.(Zdroj: SITA/AP)

BRATISLAVA. Žijeme v najmierumilovnejších časoch vôbec. Podiel ľudí, ktorí zomierajú vo vojnách, sa znižuje a môže za to technický pokrok a rozvoj inštitúcií.

Takto vyznieva dnes pomerne rozšírený pohľad, ktorý predstavil v roku 2011 psychológ Steven Pinker.

Nie všetci výskumníci však súhlasia s týmto pohľadom, aj keď ho mnoho dôkazov podporuje.

Dve nedávne štúdie tvrdia, že ľudia v minulosti nemali o nič väčší sklon k násiliu ako ľudia dnes. Na sklon k násiliu dokonca nemá veľký vplyv veľkosť spoločnosti, technický stupeň rozvoja či spôsob vládnutia.

Článok pokračuje pod video reklamou

Štúdie zverejnili ich v magazínoch Proceedings of the National Academy of Sciences a Current Anthropology.

Nie je za tým spôsob vlády

Výskumníci z Notredamskej univerzity v americkej Indiane chceli zistiť, či sa matematicky dá vysvetliť, prečo v dnešnej dobe umiera kvôli násiliu menej ľudí.

Pracovali s myšlienkou, že kým sa populácia zväčšuje, armáda nemusí rásť rovnako rýchlo. Čiže kým pri sto ľuďoch by dvadsaťpäť bojovníkov na ochranu dávalo zmysel, pri sto miliónoch ľudí by bola dvadsaťpäť miliónová armáda neúnosne veľká.

Prečítajte si tiež: Viac zbraní rovná sa menej zločinu? Výskum tvrdí opak

Následne porovnali takmer tristo ľudských spoločností a 430 veľkých aj malých bitiek za posledných 4500 rokov a vyvodili dve štatistiky. V jednej porovnali celkovú populáciu s veľkosťou armády, v druhej veľkosť armády a počet strát.

Kým napríklad v bitke medzi maorskými kmeňmi v roku 1771 bojovalo šesťdesiat mužov (percento celkovej populácie), zomrelo desať (desatina percenta populácie), v bitke americkej občianskej vojny pri Gettysburgu bojovalo zhruba 150-tisíc mužov (menej ako polpercenta populácie) a podľa vedcov zomrelo takmer šesťtisíc (zanedbateľné percento populácie).

Výskumníci došli k záveru, že čím väčšia populácia, tým proporčne menej ľudí bojovalo a zomieralo vo vojnách, a to bez ohľadu na vládu, spoločný trh či technický pokrok. Tiež si myslia, že výskumníci, ktorí za menšou mierou násilia vidia spôsob vlády, preceňujú sklony k násiliu menších spoločenstiev.

Počet úmrtí rastie

Aj štúdia antropológov z Floridskej štátnej a Washingtonovej univerzity ukázala, že percento populácie, ktoré zomiera kvôli vojnám, sa s postupom času a nárastom celkovej populácie znižuje.

Dáta im ale ukázali, že absolútne počty vojnových strát narastajú viac, ako by sa dalo vysvetliť len rastom populácie.

Toto by ste nepredpokladali, keby boli väčšie spoločnosti menej agresívne než menšie.

Dean Falková

Vedci porovnali každoročné úmrtia kvôli vojnám jedenástich šimpanzích spoločenstiev, 24 loveckých a zberačských spoločenstiev a krajín, ktoré bojovali v prvej a druhej svetovej vojne.

Kým pri šimpanzoch s rastom populácie klesal aj absolútny počet strát konfliktov, ľudské spoločnosti boli násilnejšie. Výskumníci tvrdia, že ak by sa odhliadlo od veľkosti populácie, boli by spoločnosti bez inštitúcií či práva približne rovnako násilné ako moderné organizované spoločenstvá.

Inak povedané, malá spoločnosť môže v konflikte stratiť väčšie percento populácie ako veľký národ, no to neznamená, že bola viac alebo menej násilná.

Antropológovia Dean Falková a Charles Hildebolt poukazujú, že Pinkerov pohľad o mierumilovnejšej dnešnej spoločnosti vychádza z údajov, ktoré zohľadňujú násilné úmrtia na stotisíc ľudí. Myslia si, že neberú do úvahy, ako sa celkový počet mŕtvych vo vojnách mení vzhľadom na rastúcu populáciu.

"Veľké spoločnosti zvyknú strácať menej ľudí kvôli vojnám, no skutočný počet úmrtí sa zvyšuje spolu s veľkosťou populácie," hovorí Falková pre web Scientific American. "Toto by ste nepredpokladali, keby boli väčšie spoločnosti menej agresívne než menšie."

Pinker: Je to štatistická hračka

Psychológ Steven Pinker nesúhlasí ani s jednou štúdiou. V prípade prvej štúdie, ktorá chcela nájsť matematické vysvetlenie, hovorí, že výskumníci dosadili čísla do vhodnej rovnice. Výskumníkom vyčíta, že sa na násilie pozerá iba z pohľadu strát v boji.

"Zistenia zo štúdie nie sú alternatívnym vysvetlením, nie sú žiadnym vysvetlením," povedal pre magazín Science, pričom zistenia nazval "štatistickou hračkou".

Prečítajte si tiež: V stredovekom Londýne bolo násilie najhoršie pre chudobných

Nesúhlasí ani so zisteniami v druhej štúdii. Pre Scientific American tvrdí, že výskumníci zveličujú exponenciálny rast vojnových strát moderných spoločností, skresľujú vlastné údaje a v údajoch nachádzajú zistenia, ktoré čísla nepodporujú.

Tiež si myslí, že mnohí antropológovia sa držia predstavy o vznešenom divochovi, ktorého pokazila až civilizácia. Antropologička Dean Falková priznáva, že práve negatívne zobrazovanie dávnych spoločností ako agresívnych ich viedlo k výskumu. Odmieta však, že by ich očakávania skreslili výsledky.

"Nemali sme žiadne očakávania o celkových stratách vo vojnách vzhľadom na veľkosť spoločností, výsledky nás samých prekvapili," upozornila Falková.

DOI: 10.1073/pnas.1713972114

DOI: 10.1086/694568

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  2. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  3. Kreditná karta – áno alebo nie
  4. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  5. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  6. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  7. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  8. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  9. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  2. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  3. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  4. Kreditná karta – áno alebo nie
  5. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  6. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  8. Uncovering Artificial Intelligence in Slovakia
  9. Digitalizácia dokumentov firmám ušetrí nielen peniaze
  10. Intenzívne sa rozvíjajúca spolupráca s čínskymi univerzitami
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 24 021
  2. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 17 981
  3. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 15 239
  4. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 15 155
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 12 435
  6. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 6 859
  7. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie 4 941
  8. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 4 705
  9. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 3 777
  10. Sú bolesti kĺbov dôvodom, že nemôžete v živote robiť čo chcete? 3 064

Téma: história


Článok je zaradený aj do ďalších tém História

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Útočí na novinárov, s jeho menom sa spája viac ako desať káuz. Kto je Kočner

Podnikateľa v stredu pre kauzu zmenky a daňové úniky zadržala polícia.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Ako som zariadil, že prestali predávať Zem a vek

Prečo by slušné firmy mali zaujať jasný postoj.

DOMOV

Hrnčiar rozširuje majetok, kúpil Chatu pod Chlebom

Okolie chaty patrí firme Jozefa Kubinca, ktorý dostal aj agrodotácie.

Stĺpček Jakuba Fila

Zadržali Kočnera. Hoci platí prezumpcia neviny, treba povedať konečne

K rozsudku je dlhá cesta.

Neprehliadnite tiež

Instagram spúšťa hodinové videá, chce konkurovať YouTubu

Užívatelia si musia aktualizovať svoju existujúcu instagramovú aplikáciu.

IBM má umelú inteligenciu, ktorá vyhrá hádku s človekom

Divákov argumenty počítača presvedčili.

PODCAST ZOOM

Zoom: Nový výskum ukazuje, že delfíny sú ešte viac ako ľudia

Človek nie je korunou tvorstva.

OBJEKTÍV

Vidieť mláďatá manty veľkej je vzácne. Teraz objavili celé jasle

O mláďatách manty veľkej sa vie málo.