Ľudia nie sú o nič viac mierumilovnejší než v minulosti, hovoria štúdie

Podľa štatistík je šanca stať sa obeťou násilia najnižšia v histórii. Nie všetci súhlasia.

Ilustračná fotografia.(Zdroj: SITA/AP)

BRATISLAVA. Žijeme v najmierumilovnejších časoch vôbec. Podiel ľudí, ktorí zomierajú vo vojnách, sa znižuje a môže za to technický pokrok a rozvoj inštitúcií.

Takto vyznieva dnes pomerne rozšírený pohľad, ktorý predstavil v roku 2011 psychológ Steven Pinker.

Nie všetci výskumníci však súhlasia s týmto pohľadom, aj keď ho mnoho dôkazov podporuje.

Dve nedávne štúdie tvrdia, že ľudia v minulosti nemali o nič väčší sklon k násiliu ako ľudia dnes. Na sklon k násiliu dokonca nemá veľký vplyv veľkosť spoločnosti, technický stupeň rozvoja či spôsob vládnutia.

Štúdie zverejnili ich v magazínoch Proceedings of the National Academy of Sciences a Current Anthropology.

Nie je za tým spôsob vlády

Výskumníci z Notredamskej univerzity v americkej Indiane chceli zistiť, či sa matematicky dá vysvetliť, prečo v dnešnej dobe umiera kvôli násiliu menej ľudí.

Pracovali s myšlienkou, že kým sa populácia zväčšuje, armáda nemusí rásť rovnako rýchlo. Čiže kým pri sto ľuďoch by dvadsaťpäť bojovníkov na ochranu dávalo zmysel, pri sto miliónoch ľudí by bola dvadsaťpäť miliónová armáda neúnosne veľká.

Prečítajte si tiež: Viac zbraní rovná sa menej zločinu? Výskum tvrdí opak

Následne porovnali takmer tristo ľudských spoločností a 430 veľkých aj malých bitiek za posledných 4500 rokov a vyvodili dve štatistiky. V jednej porovnali celkovú populáciu s veľkosťou armády, v druhej veľkosť armády a počet strát.

Kým napríklad v bitke medzi maorskými kmeňmi v roku 1771 bojovalo šesťdesiat mužov (percento celkovej populácie), zomrelo desať (desatina percenta populácie), v bitke americkej občianskej vojny pri Gettysburgu bojovalo zhruba 150-tisíc mužov (menej ako polpercenta populácie) a podľa vedcov zomrelo takmer šesťtisíc (zanedbateľné percento populácie).

Výskumníci došli k záveru, že čím väčšia populácia, tým proporčne menej ľudí bojovalo a zomieralo vo vojnách, a to bez ohľadu na vládu, spoločný trh či technický pokrok. Tiež si myslia, že výskumníci, ktorí za menšou mierou násilia vidia spôsob vlády, preceňujú sklony k násiliu menších spoločenstiev.

Počet úmrtí rastie

Aj štúdia antropológov z Floridskej štátnej a Washingtonovej univerzity ukázala, že percento populácie, ktoré zomiera kvôli vojnám, sa s postupom času a nárastom celkovej populácie znižuje.

Dáta im ale ukázali, že absolútne počty vojnových strát narastajú viac, ako by sa dalo vysvetliť len rastom populácie.

Toto by ste nepredpokladali, keby boli väčšie spoločnosti menej agresívne než menšie.

Dean Falková

Vedci porovnali každoročné úmrtia kvôli vojnám jedenástich šimpanzích spoločenstiev, 24 loveckých a zberačských spoločenstiev a krajín, ktoré bojovali v prvej a druhej svetovej vojne.

Kým pri šimpanzoch s rastom populácie klesal aj absolútny počet strát konfliktov, ľudské spoločnosti boli násilnejšie. Výskumníci tvrdia, že ak by sa odhliadlo od veľkosti populácie, boli by spoločnosti bez inštitúcií či práva približne rovnako násilné ako moderné organizované spoločenstvá.

Inak povedané, malá spoločnosť môže v konflikte stratiť väčšie percento populácie ako veľký národ, no to neznamená, že bola viac alebo menej násilná.

Antropológovia Dean Falková a Charles Hildebolt poukazujú, že Pinkerov pohľad o mierumilovnejšej dnešnej spoločnosti vychádza z údajov, ktoré zohľadňujú násilné úmrtia na stotisíc ľudí. Myslia si, že neberú do úvahy, ako sa celkový počet mŕtvych vo vojnách mení vzhľadom na rastúcu populáciu.

"Veľké spoločnosti zvyknú strácať menej ľudí kvôli vojnám, no skutočný počet úmrtí sa zvyšuje spolu s veľkosťou populácie," hovorí Falková pre web Scientific American. "Toto by ste nepredpokladali, keby boli väčšie spoločnosti menej agresívne než menšie."

Pinker: Je to štatistická hračka

Psychológ Steven Pinker nesúhlasí ani s jednou štúdiou. V prípade prvej štúdie, ktorá chcela nájsť matematické vysvetlenie, hovorí, že výskumníci dosadili čísla do vhodnej rovnice. Výskumníkom vyčíta, že sa na násilie pozerá iba z pohľadu strát v boji.

"Zistenia zo štúdie nie sú alternatívnym vysvetlením, nie sú žiadnym vysvetlením," povedal pre magazín Science, pričom zistenia nazval "štatistickou hračkou".

Prečítajte si tiež: V stredovekom Londýne bolo násilie najhoršie pre chudobných

Nesúhlasí ani so zisteniami v druhej štúdii. Pre Scientific American tvrdí, že výskumníci zveličujú exponenciálny rast vojnových strát moderných spoločností, skresľujú vlastné údaje a v údajoch nachádzajú zistenia, ktoré čísla nepodporujú.

Tiež si myslí, že mnohí antropológovia sa držia predstavy o vznešenom divochovi, ktorého pokazila až civilizácia. Antropologička Dean Falková priznáva, že práve negatívne zobrazovanie dávnych spoločností ako agresívnych ich viedlo k výskumu. Odmieta však, že by ich očakávania skreslili výsledky.

"Nemali sme žiadne očakávania o celkových stratách vo vojnách vzhľadom na veľkosť spoločností, výsledky nás samých prekvapili," upozornila Falková.

DOI: 10.1073/pnas.1713972114

DOI: 10.1086/694568

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci sa pripravujú o stovky až tisícky eur
  2. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  3. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád
  4. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre
  5. Objavte novinku s duálnym účinkom proti starnutiu pleti
  6. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia
  7. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne
  8. Volkswagen radí: ako svietiť a čo s hmlovkami?
  9. Liek na obezitu v reklamách nenájdete
  10. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  1. Predaj poistenia motorových vozidiel cez web rastie a bude rásť
  2. Slováci sa pripravujú o stovky až tisícky eur
  3. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  4. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre
  5. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád
  6. Objavte novinku s duálnym účinkom proti starnutiu pleti
  7. V bratislavskom Poluse vystrájali čerti :-)
  8. Pred Auparkom vystúpi Veronika Rabada, chýbať nebude ani Mikuláš
  9. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia
  10. ZSSK: Bratislavu a Zürich spojí priamy rýchlovlak
  1. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 20 093
  2. Na školách potrebujeme kontroverznejšie témy. Byť ticho nepomáha 19 564
  3. Prehrieva sa vám mobil? Môžete prísť o peniaze 13 804
  4. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia 13 630
  5. Takto vyzerá miesto, odkiaľ k nám putuje slovenské hovädzie 11 633
  6. Kramáre prešli zmenami. Detským pacientom viac chutí jesť 9 707
  7. Liek na obezitu v reklamách nenájdete 6 283
  8. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne 4 649
  9. Nový Supermarket Fresh Plus v centre je nabitý novinkami 4 475
  10. Volkswagen radí: ako svietiť a čo s hmlovkami? 4 358

Téma: História


Článok je zaradený aj do ďalších tém história

Hlavné správy zo Sme.sk

PREŠOV KORZÁR

Obvineného kanadského profesora sa zastávali aj matky dievčat (fotogaléria)

Mušinka: Tento prípad nie je detská pornografia.

Píše Marek Maďarič

Upratovačka nevycestovala, minister zostal (píše Marek Maďarič)

Ak minister Lajčák potreboval garancie, aby zostal v pozícii ministra, mal si ich pýtať aj od poslanca Marčeka.

SVET

Delegáti krajín v Marrakéši prijali Globálny pakt OSN

Na konferencií OSN sa v pondelok stretli zástupcovia z približne 150 krajín.

Neprehliadnite tiež

OBJEKTÍV

Iron Man stratený vo vesmíre? NASA radí Marvelu, ako ho zachrániť

Avengers: Endgame vyjde v apríli 2019.

Na Medzinárodnú vesmírnu stanicu dorazili vianočné zásoby

Dragon priviezol aj myši a červy potrebné k experimentom.

Sonda zaslala úplne prvé zvuky vetra z Marsu

Audio nahrávku zverejnil inštitút Jet Propulsion Laboratory.

DETSKÁ RUBRIKA

Neposedná sýkorka. Uhliarka sa prispôsobí, zahniezdi aj v myšacej nore

Sýkorky bielolíce a belasé obývajú najmä listnaté lesy, kde nie je núdza o lukratívne dutinky v stromoch. Ich príbuzná uhliarka to má ťažšie.