BRATISLAVA. Zem sa začala otepľovať a obrovské ľadovce sa pomaly strácali. Pred takmer 13-tisíc rokmi sa končila ďalšia ľadová doba. Nie však nadlho.

Na oblohe sa zrazu zjavili obrovské ohnivé gule. Keď dopadli, zem pohltili obrovské požiare. Dym zatienil slnko a planéta sa na ďalších tisíc rokov znovu ochladila.
Umierali ľudia, zvieratá aj rastliny.
Možného vinníka tejto katastrofy pomenovali vedci v dvoch (1, 2) rozsiahlych štúdiách vo vedeckom časopise Journal of Geology.
Viac rakoviny
Katastrofa za sebou zanechala rôzne chemické stopy: oxid uhličitý, dusičnany či amoniak. Všetky naznačujú, že požiare vtedy pohltili desať percent zemského povrchu - teda približne desať miliónov štvorcových kilometrov Zeme.
Katastrofu mala pred 12 800 rokmi spustiť obrovská kométa.
Mohla mať v priemere približne 99 kilometrov a kusy z nej sa dnes stále nachádzajú v našej slnečnej sústave.
“Zrážka poškodila ozónovú vrstvu, čo zvýšilo počet rakovín kože.
„
"Hypotéza je, že veľká kométa sa rozpadla a kusy z nej zasiahli Zem a spôsobili túto katastrofu," píše v tlačovej správe Kansaskej univerzity fyzik a astronóm Adrian Melott.
Zem sa stala miestom, kde bolo ťažké prežiť. Medzi ľuďmi nastali kultúrne zmeny a počet obyvateľov začal rýchlo klesať.
"Model ukazuje, že zrážka poškodila ozónovú vrstvu, čo zvýšilo výskyt rakoviny kože a iných negatívnych zdravotných stavov," vysvetľuje Melott.
Vyhynuli zvieratá
Zrážka s kusmi kométy mala podľa autorov odštartovať mladší dryas, teda dočasné ochladenie v inak postupnom klimatickom otepľovaní.
Spôsobila tiež horenie biomás či vyhynutia väčších zvieracích druhov v neskorom pleistocéne.
Stopy po požiaroch vidno aj v analýze peľov. Borovicové lesy zhoreli a neskôr ich nahradili topole, ktoré zvyknú kolonizovať vyčistené miesta.
"Hypotéza o zrážke je stále hypotéza. Táto štúdia však poskytuje obrovské množstvo dôkazov, ktoré sa dajú vysvetliť iba veľkým kozmickým dopadom," dodáva Melott.
DOI: 10.1086/695703
DOI: 10.1086/695704