BRATISLAVA. Zrážku dvoch neutrónových hviezd, ktorú zachytili minulý rok v auguste, opísali astronómovia ako "dar, ktorý nám bude ešte dlho veľa dávať". Najnovšie pozorovania udalostí po kataklyzmickej vesmírnej zrážke naznačujú, že výrok nebude ďaleko od pravdy.

Tím astrofyzikov z kanadskej McGillovej univerzity sa vďaka röntgenovému observatóriu Chandra na obežnej dráhe Zeme po niekoľkých mesiacoch opäť pozrel na miesto, kde sa zrážka odohrala.
Na ich prekvapenie však zistili, že dosvit po zrážke sa nezmenšuje, ale naopak, je čoraz jasnejší, čo prekonáva naše očakávania.
Naznačuje to, že záblesk gama lúčov zo zrážky hviezd je oveľa zložitejší, než si vedci najprv predstavovali.
Štúdiu zverejnili v magazíne Astrophysical Journal Letters.

Nezávislé potvrdenia
Zrážka neutrónových hviezd sa odohrala približne 138 miliónov svetelných rokov od Zeme. Zrážku zaznamenali detektory gravitačných vĺn a klasické teleskopy, čím sa prvýkrát priamo potvrdilo, že detektory gravitačných vĺn fungujú správne.
Zároveň sa vyriešila záhada pôvodu krátkych zábleskov gama lúčov, ktoré patria medzi najjasnejšie a najenergetickejšie javy vo vesmíre.
No kým pozorovanie na niektoré otázky odpovedalo, iné záhady otvorilo.
Keď nastane krátky záblesk gama lúčov, na krátky čas sa okolie viac rozžiari, pretože prúd emisií po výbuchu naráža do okolitého plynu. Avšak po krátkom čase sme očakávali, že tento dosvit sa relatívne rýchlo zmenší. To sa však nestalo.

Výskumníci sa naposledy pozreli röntgenovým observatóriom Chandra na miesto po zrážke ešte v septembri, pretože potom sa na oblohe nachádzalo príliš blízko Slnka na to, aby sa dalo Chandrou pozorovať.
Ďalšie pozorovania sa mohli uskutočniť až v decembri. Keď sa astronómovia pozreli na miesto zrážky zamerali röntgenovým observatóriom, zistili, že dosvit je jasnejší než v septembri.
Navyše zistenia súhlasili s pozorovaniami, ktoré spravil nezávislý tím vedcov v rádiovom spektre. Vedci sledovali miesto zrážky celú jeseň, keď Chandra a iné observatóriá nemohli.
"Toto je niečo iné, rozhodne nie nejaký obyčajný prúd," vysvetľuje v tlačovej správe astrofyzik Daryl Haggard z McGillovej univerzity.
Horúci zámotok
Jedným z možných vysvetlení by podľa astronómov z McGillovej univerzity mohol byť horúci "zámotok". Pri zrážke mohol sa uvolniť prúd emisií, ktorý nárazovým teplom zohrial okolitý plyn, čím okolo vznikol akýsi zámotok.
Ten mohol následne niekoľko mesiacov po zrážke čoraz viac žiariť, čo v röntgenovom a rádiovom spektre zachytili astronómovia. Pozorovania tento model podporujú, no nevedia zodpovedať, čo ho v skutočnosti spôsobilo.
Vedci však naďalej plánujú pozorovať miesto röntgenovým observatóriom Chandra a pokúsia sa overiť alebo vyvrátiť navrhovaný model zámotku.