BRATISLAVA. Poslať špeciálny dron na Saturnov najväčší mesiac Titan alebo návrat ku kométe 67P/Churyumov-Gerasimenko s cieľom priniesť na Zem vzorku povrchu.
Vedúci vedec projektu Rosetta: Najviac ma trápilo, keď sonda prestávala vidieť Čítajte Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) zverejnil dva finálne koncepty, ktorým budúci rok poskytne prostriedky na ďalší rozvoj.
Následne na jar roku 2019 NASA vyberie jednu misiu, ktorú posunie do ďalších fáz. Štart robotickej misie by sa potom mal uskutočniť v polovici 20. rokov. Bude tak štvrtou misiou v poradí v programe New Frontiers. V jeho rámci už vypustili sondy New Horizons, Juno a Osiris-REX.
"Sú to vzrušujúce výskumy, ktorých cieľom je zodpovedať jedny z najväčších otázok o našej slnečnej sústave," povedal o oboch finálnych konceptoch Thomas Zurbuchen z NASA.
Finalistov vybrali z dvanástich návrhov, medzi ktorými boli aj vyslanie landerov na Venušu, či preskúmanie obrovského kráteru na južnom póle Mesiaca.
Umelecké zobrazenie misie CAESAR k sonde 67P/Churyumov-Gerasimenko. (zdroj: NASA)Ozrejmiť vznik Zeme
Misia Dragonfly navrhuje vyslanie robotickej duálnej kvadrokoptéry na najväčší Saturnov mesiac, Titan.
Sonda náhodou zachytila vzácny výbuch na kométe Čítajte Jej úlohou bude preskúmať viacero miest na povrchu mesiaca, získať vzorky a vyhodnotiť chemické zloženie a obývateľnosť. Miesta skúmania sú pritom vzdialené aj niekoľko stoviek kilometrov. Sonda má tiež získať údaje o atmosfére, geologických procesoch a vykonať seizmický prieskum.
Titan je jediný mesiac v sústave, o ktorom vieme, že má hustú atmosféru a na povrchu sa nachádzajú jazerá tekutého uhľovodíka. Predpokladá sa, že približne 50 kilometrov pod povrchom z vodného ľadu a skál sa nachádzajú oceány, podľa NASA slané ako Mŕtve more.
Misia CAESAR sa má vrátiť ku kométe 67P/Churyumov-Gerasimenko, ktorú preskúmala už sonda Rosetta Európskej vesmírnej agentúry. Cieľom misie bude získať vzorky z povrchu a vrátiť ich späť na Zem.
“Keďže už vieme, aké podmienky panujú v okolí kométy, mohli sme našu misiu a sondu navrhnúť špeciálne pre ne.
„
Keďže kométy sú zložené z materiálu ranných období slnešnej sústavy, vzorka by mohla ozrejmiť procesy, ktoré viedli k vzniku Zeme, oceánov na jej povrchu či dokonca života.
Vedci za misiou CAESAR vybrali už preskúmanú kométu práve preto, že Rosetta pri svojom výskume v rokoch 2014 až 2016 získala dôležité údaje.
"Keďže už vieme, aké podmienky panujú v okolí kométy, mohli sme našu misiu a sondu navrhnúť špeciálne pre ne," vysvetľuje pre New York Times fyzik Steven W. Squyres, ktorý vedie výskumný tím.
Umelecké zobrazenie misie Dragonfly na najväčší Saturnov mesiac Titan. Duálna kvadrokoptéra by sa mala presúvať z miesta na miesto aj na veľké vzdialenosti. (zdroj: NASA)Šanca pre misiu na Venušu
NASA vybrala aj dva ďalšie koncepty pre ďalšie potenciálne misie, ktoré dostanú prostriedky na rozvoj technológií.
Prvým konceptom je vývoj cenovo výhodných technológií na dekontaminovanie vesmírnych sond a umožniť tak merania na detekciu života.
Druhým konceptom je vývoj špeciálnej kamery, ktorá by dokázala ustáť extrémne podmienky panujúce na povrchu Venuše.
Cesta k Alphe Centauri
V roku 1969 sa písali dejiny, keď prví ľudia vystúpili na povrch Mesiaca. Na sté výročie misie Apollo 11 by chcela NASA odštartovať zrejme svoj najambicióznejší plán.
Astronóm: Po Proxime b nás čakajú aj iné podobné objavy Čítajte V roku 2069 plánuje agentúra spustiť medzihviezdnu misiu k najbližšej exoplanéte, ktorá sa nachádza v obývateľnej zóne okolo svojej hviezdy v trojhviezdnej sústave Alpha Centauri.
O misii sa ešte v len začína uvažovať, pričom vedci pripúšťajú, že technológie, ktoré by našu sondu mohli dostať do sústavy vzdialenej viac ako štyri svetelné roky, ešte nemáme. Ak by sa podarilo vyvinúť takúto technológiu, sonda by cestu zvládla za vyše 40 rokov.
NASA však nie je jediná, ktorá pripravuje misiu k Alphe Centauri. Ruský miliardár Yuri Milner financuje projekt s cieľom poslať k sústave množstvo maličkých sond, ktoré by sa zmestili do dlane.
Poháňalo by ich svetlo, pričom projekt si stanovil cieľ dvadsať percent rýchlosti svetla.
