SME
Streda, 25. november, 2020 | Meniny má KatarínaKrížovkyKrížovky

Hawking chce poslať maličkú vesmírnu loď k najbližšej hviezde

Ruský miliardár chce nájsť mimozemský život pomocou milimetrových sond poháňaných laserom.

Alpha a Beta Centauri pozorované z observatória La Silla v Čile. Alpha a Beta Centauri pozorované z observatória La Silla v Čile. (Zdroj: Y. Beletsky (LCO)/ESO)

BRATISLAVA. Ak by ste sa na južnej pologuli pozreli na nočnú oblohu, mohli by ste videť napoly človeka a napoly koňa, ktorý stojí na zadných nohách so zdvihnutou kopijou.

Pozerali by ste sa totiž na jedno z najväčších  súhvezdí – Kentaur. Na jeho prednom kopyte by ste videli aj najbližší hviezdny systém Alpha Centauri, ktorý v sebe možno skrýva aj obývateľné planéty s mimozemským životom.

Že je najbližší, neznamená, že je aj blízko. Aj dnešným najrýchlejším vesmírnym lodiam by cesta k Alphe Centauri trvala približne 30-tisíc rokov. Ruský miliardár Jurij Milner by chcel cestu za hľadaním života mimo Zeme výrazne skrátiť, len na 20 rokov.

Skryť Vypnúť reklamu

Oznámil to tento týždeň na tlačovej konferencii projektu Breakthrough Starshot spolu so Stephenom Hawkingom. Sondy, ktoré budú cestovať naprieč medzihviezdnym priestorom, pritom nebudú drahšie ako iPhone a na rozdiel od telefónu sa zmestia aj do zovretej dlane.

Hviezdny skok

„Príbeh ľudstva je o veľkých skokoch,“ hovorí Jurij Milner v tlačovej správe projektu . „Pred 55 rokmi sa stal Jurij Gagarin prvým človekom vo vesmíre. A my dnes pripravujeme ďalší skok – ku hviezdam.“

Na dvadsaťročnú cestu však Milner nevyšle vesmírnu loď ovládanú ľuďmi. Plachtiť skrz vesmírom smerom k Alphe Centauri má flotila zložená z ani nie dvojmilimetrových sond StarChip. A plachtenie je naozaj správne slovo na opis pohybu týchto vesmírnych lodiek.

Po tom, čo sa dostanú na obežnú dráhu, totiž sondy rozprestrú tenké plachty, ktoré im budú pri pohybe pomáhať. Poháňať ich však nebudú vesmírne vetry, ale silné laserové lúče zo Zeme. Sondy poženú rýchlosťou, ktorá sa rovná až dvadsiatim percentám rýchlosti svetla.

Skryť Vypnúť reklamu

Sme pripravení

Technológia laserového pohonu cez hlboký vesmír však ešte neexistuje. Milner však verí, že spolu so svojím tímom túto technológiu vyvinú. Jeho model totiž nie je v rozpore so žiadnym fyzikálnym zákonom, povedal pre magazín New Scientist.

Projekt však zrejme nespustia skôr ako o štyridsať rokov. Predchádzať mu bude výskumná fáza, do ktorej chce Milner investovať sto miliónov dolárov. Samotný projekt bude stáť 5 až 10 miliárd dolárov.

„Nehovoríme, že je to ľahké. Investujeme do niečoho, čo je realistické v najbližších rokoch a pôjdeme krok za krokom,“ hovorí Milner pre New Scientist. „Medzihviezdne lietanie je omnoho komplikovanejšie ako cestovanie v rámci našej slnečnej sústavy. Sme naň však technologicky pripravení.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Vesmír

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Stephen Hawking
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Testovanie na nový koronavírus.
AUTORSKÁ STRANA PETRA ŠABATU

Pod Babišom sa rok pred voľbami prvýkrát kýve stolička

Vystrieda magnáta Pirát?

Líder Pirátov Ivan Bartoš.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Na vakcínu sa musíme pripraviť, armáda nás nevytrhne

Predvedené chaosy varujú pred ilúziami a optimizmom.

Peter Schutz
Špeciálne vydanie podcastu Medzi nami

Medzi nami: Na Slovensku je nízke povedomie o domácom násilí

Barbora Burajová hovorí, že Slováci majú nízke povedomie o domácom násilí.

Podcast Medzi nami

Neprehliadnite tiež

Vedátorský podcast

Aká je najvyššia možná teplota?

Čo je to maximálne teplo vo vesmíre.

Podcast Zoom

Zoom: Koronavírus zmutoval, je nebezpečnejší?

Podcastový prehľad noviniek z vedy.

Charles Darwin. Portrét z roku 1868.
Podcast Zoom špeciál

Zoom: Sú výsledky, ktorých správnosť nevieme overiť

Rozhovor s fyzikmi Máriom Zimanom a Danielom Nagajom.