BRATISLAVA. Ak by ste sa na južnej pologuli pozreli na nočnú oblohu, mohli by ste videť napoly človeka a napoly koňa, ktorý stojí na zadných nohách so zdvihnutou kopijou.
Pozerali by ste sa totiž na jedno z najväčších súhvezdí – Kentaur. Na jeho prednom kopyte by ste videli aj najbližší hviezdny systém Alpha Centauri, ktorý v sebe možno skrýva aj obývateľné planéty s mimozemským životom.
Že je najbližší, neznamená, že je aj blízko. Aj dnešným najrýchlejším vesmírnym lodiam by cesta k Alphe Centauri trvala približne 30-tisíc rokov. Ruský miliardár Jurij Milner by chcel cestu za hľadaním života mimo Zeme výrazne skrátiť, len na 20 rokov.
Oznámil to tento týždeň na tlačovej konferencii projektu Breakthrough Starshot spolu so Stephenom Hawkingom. Sondy, ktoré budú cestovať naprieč medzihviezdnym priestorom, pritom nebudú drahšie ako iPhone a na rozdiel od telefónu sa zmestia aj do zovretej dlane.
Hviezdny skok
„Príbeh ľudstva je o veľkých skokoch,“ hovorí Jurij Milner v tlačovej správe projektu . „Pred 55 rokmi sa stal Jurij Gagarin prvým človekom vo vesmíre. A my dnes pripravujeme ďalší skok – ku hviezdam.“
Na dvadsaťročnú cestu však Milner nevyšle vesmírnu loď ovládanú ľuďmi. Plachtiť skrz vesmírom smerom k Alphe Centauri má flotila zložená z ani nie dvojmilimetrových sond StarChip. A plachtenie je naozaj správne slovo na opis pohybu týchto vesmírnych lodiek.
Po tom, čo sa dostanú na obežnú dráhu, totiž sondy rozprestrú tenké plachty, ktoré im budú pri pohybe pomáhať. Poháňať ich však nebudú vesmírne vetry, ale silné laserové lúče zo Zeme. Sondy poženú rýchlosťou, ktorá sa rovná až dvadsiatim percentám rýchlosti svetla.
Jurij milner ukazuje StarChip. (zdroj: SITA/Bebeto Matthews)Sme pripravení
Technológia laserového pohonu cez hlboký vesmír však ešte neexistuje. Milner však verí, že spolu so svojím tímom túto technológiu vyvinú. Jeho model totiž nie je v rozpore so žiadnym fyzikálnym zákonom, povedal pre magazín New Scientist.
Projekt však zrejme nespustia skôr ako o štyridsať rokov. Predchádzať mu bude výskumná fáza, do ktorej chce Milner investovať sto miliónov dolárov. Samotný projekt bude stáť 5 až 10 miliárd dolárov.
„Nehovoríme, že je to ľahké. Investujeme do niečoho, čo je realistické v najbližších rokoch a pôjdeme krok za krokom,“ hovorí Milner pre New Scientist. „Medzihviezdne lietanie je omnoho komplikovanejšie ako cestovanie v rámci našej slnečnej sústavy. Sme naň však technologicky pripravení.“
