BRATISLAVA. Už niekoľko rokov prevláda myšlienka, že výbuchy hviezd či iné astronomické úkazy mohli ovplyvniť život na Zemi či dokonca spôsobiť veľké vymierania druhov.
Dôkazy by tomu nasvedčovali, aspoň pri výbuchu supernovy pred vyše 2,6 miliónmi rokov, ktorý vedci spájajú s príchodom ľadovej doby a ktorý mohol pozmeniť aj vývoj živočíšnych druhov.

Výskumníkom sa totiž podarilo nájsť v hlbokomorských usadeninách stopy po špeciálnom izotope ževedaleza, ktorý v obrovskom množstve vzniká práve pri najväčšom výbuchu hviezdy vo vesmíre.
Doterajšie odhady umiestňovali výbuch tejto supernovy do vzdialenosti približne 325 svetelných rokov. V štúdii z roku 2016 však vedci upozorňujú, že táto vzdialenosť by sa mala zmenšiť na polovicu.
"Čoraz viac dôkazov poukazuje na túto supernovu," napísal v tlačovej správe fyzik Adrian Melott s kolegami z Kansaskej univerzity.
"Presný časový odhad ešte stále nemáme, no zmenila sa jedna vec - vzdialenosť, a to nás prinútilo napísať štúdiu," dopĺňa.
Nebezpečných 150 svetelných rokov
Supernova vo vzdialenosti približne 150 svetelných rokov by podľa vedcov vymieranie na Zemi asi nespôsobila. No aj tak by spôsobila veľmi veľké škody.
Nehovoriac o prípadoch, keby bola omnoho bližšie, alebo by sa v susedstve zrazili dve neutrónové hviezdy, ktoré by našim smerom vyslali veľkú dávku gama žiarenia.