BRATISLAVA. Ako každý rok aj teraz analytici zo spoločnosti Clarivate Analytics pripravili predpovede, kto by mohol získať Nobelove ceny.
Predpovede vznikajú na základe obrovskej databázy údajov, ktoré má spoločnosť k dispozícii.
Analýza vychádza z počtov publikácií a citácií a chce tak poukázať na vedcov, ktorých práca si zaslúži ocenenie z pohľadu významu a užitočnosti objavu, čo majú dosvedčiť zreteľne vysoký počet záznamov. Minulý rok analytici správne predpovedali štyroch laureátov.
Nobelove ceny 2017 - časy oznámenia
- Fyziológia alebo medicína: udelili ju 2. októbra,
- Fyzika: 3. októbra, najskôr o 11:45,
- Chémia: 4. októbra, najskôr od 11:45,
- Mier: 6. októbra, najskôr od 11:45,
- Cena Sveriges Riksbank za ekonómiu: 9. októbra, najskôr od 11:45,
- Literatúra: Dátum bude oznámený neskôr.
Nobelovu cenu za fyziku v roku 2016 získali traja vedci, ktorí priniesli nové myšlienky do kvantovej teórie hmoty.
V pondelok už oznámili víťaza Nobelovej ceny za medicínu americkým vedcom za vysvetlenie biologických hodín.
V stredu sa dozvieme držiteľa ocenenia za vedecký prínos v oblasti chémie.
Výroba nanoštruktúr
Prvým favoritom na tohtoročnú Nobelovu cenu sú grécky fyzik Phaedon Avouris, holandský fyzik Cornelis Dekker a americký fyzik Paul McEuen za významné príspevky k výskumu elektroniky založenej na uhlíku.
Ich práca sa sústredí na výrobu rozmanitých nanoštruktúr, vrátane uhlíkových nanotrubíc, ktoré našli využitie v elektronike.
O nanotrubiciach ako revolúcii v elektronike sa hovorí už od 90. rokov minulého storočia.
Očakáva sa, že prielom v technológii umožní výrobu omnoho menších, výkonnejších a efektívnejších tranzistorov, než sa dá dosiahnuť pri silikónových čipoch.
Veda o chaose
Ďalším nominovaným je americký matematický fyzik Mitchell J. Feigenbaum za priekopnícke objavy v nelineárnych a chaotických fyzikálnych systémoch.
Feigenbaum skúma vedu o "chaose" a nepravidelné správanie zložitých dynamických systémov.
Vďaka jeho matematickej práci, z ktorej tieto systémy vychádzajú, vzišla aj číslo, ktoré poznáme ako Feigenbaumovu konštantu.
Za výskum mikrovlnného pozadia
Tretím favoritom na Nobelovu cenu je uzbecký fyzik Rašíd A. Sunjajev za obsiahle príspevky k tomu, ako dnes chápeme vesmír, vrátane jeho pôvodu, procesu vzniku galaxií, akrečného disku čiernych dier a mnohých ďalších kozmologických fenoménov.
Sunjajev skúmal najmä kozmické mikrovlnné pozadie, ktoré je pozostatkom z obdobia krátko po veľkom tresku.
Sunjajev predpovedal nepatrné fluktuácie v pozadí, ktoré neskôr potvrdili satelitné pozorovania.
Práve vďaka týmto fluktuáciám môžeme získať ešte obsažnejšie informácie o pôvode, vývoji a obsahu vesmíru.
Držiteľa Nobelovej ceny za fyziku za rok 2017 oznámia v utorok 3. októbra o 11:45.
