Odhalili tajomstvá exotickej hmoty. Dostali za to nobelovku za fyziku

Nobelova cena za fyziku putuje do rúk troch vedcov, ktorí priniesli nové myšlienky do kvantovej teórie hmoty.

jeden z víťazov tohtoročnej Nobelovej ceny za chémiu John Michael Kosterlit.(Zdroj: TASR/AP)

ŠTOKHOLM, ŠVÉDSKO. Cena za fyziku a druhá tohtoročná Nobelova cena putuje do rúk Davida Thoulessa, Duncana Haldaneho and Michaela Kosterlitza.

Získali ju za  teoretické objavy topologických fázových posunov a topologických fáz homoty. Posun fáz nastáva, keď sa fázy hmoty presúvajú medzi sebou, napríklad keď sa ľad roztopí na vodu. 

"Som veľmi prekvapený a potešený," povedal tesne po oznámení výhry v telefonickom rozhovore Duncan Haldane. "V súčasnosti sa deje mnoho obrovských objavov, ktoré sú založené na našom originálnom diele."

Cesta k novým materiálom

Vedci pomohli pochopiť, ako fungujú niektoré z najväčších záhad vo vesmíre okolo nás. Trojica sa ponorila do tajomstva hmoty a jej fungovania, vďaka čomu dokážeme, napríklad, vytvárať nové materiály.

Fyzikom k tomu pomohli pokročilé matematické modely a simulácie: vďaka ním odhalili mechanizmy a zvláštne fungovanie fyziky v mikrosvete.

„Podarilo sa im vysvetliť exotické fenomény vo zvláštnych fázach (alebo stavoch) hmoty," vysvetľujú švédski akademici v tlačovom vyhlásení Nobelových cien. „Ako sú supravodiče, supratekutiny či tenučké magnetické filmy."

Polovicu peňažnej odmeny v hodnote osem miliónov švédskych korún (približne 833 213 Eur) dostane Thouless, zvyšnú polovicu si rozdelia druhý dvaja laureáti, oznámil na tlačovej konferencii generálny tajomník Švédskej kráľovskej akadémie vied.

Dvojrozmerný svet

Aby výskumníci mohli sledovať a skúmať takéto zvláštne fenomény, museli sa ponoriť do sveta, ktorý nie je tak úplne bežným .Tieto fenomény sa totiž odohrávajú na veľmi tenkých vrstvách materiálu - takže sa prakticky pohybujeme v dvojrozmerných priestoroch.

Duncan Haldane dokonca sledoval fenomény, ktoré by sme mohli priradiť jednorozmerným priestorom. 

Napriek tomu pozostávajú z ohromného množstva vzájomne previazaných atómov a do hry vstupuje kvantová fyzika. Aby ju vedci mohli skúmať, museli využiť pokročilú matematiku.

Pomohla im moderná topológia a jej nástroje.

Keď sa však k niektorým z týchto fenoménov chcete priblížiť, musíte sa pohybovať nielen vo zvláštnych priestoroch, ale aj v nezvyklých teplotách.

Blízko absolútnej nuly sa totiž hmota začne chovať inak: veci, ktoré inak zostávajú pred výskumníkmi skryté, sa zrazu objavia. Pri rôznych teplotách sa jednoducho hmota chová rôzne.

„Napríklad, deje sa to aj pri ľade, ktorý pozostáva z riadne usporiadaných kryštálov," vysvetľuje tlačová správa Nobelovej komisie. „No keď sa zahreje a roztopí sa na vodu, nastane oveľa chaotickejšia fáza vody."

Čosi podobné sa deje aj pri chlade. Náhle miznú odpory a výsledkom býva, napríklad, supravodivosť.

Minulý rok favoritov netrafili

Fyzikálnu nobelovku za rok 2015 získal Japonec Takaaki Kadžita a Kanaďan Arthur B. McDonald. Objavili oscilácie neutrín, čím dokázali, že neutrína majú hmotnosť. Medzi odhadovaných favoritov však nepatrili.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Nobelovu cenu za fyziku získalo rozlúštenie veľkej záhady neutrín

Predpovede tento rok dávajú najväčšie šance trojici Ronald W. P. Draver, Kip S. Thorne a Rainer Weiss za ich prínos pre projekt LIGO. Favoritov dopĺňa Marvin L. Cohen s výskumom pevných materiálov a ich vlastností a trojica Edward Ott, Celso Grebogi a James A. Yorke za systém OGY, ktorým sa dá predpovedať správanie chaotických systémov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Einsteinova pravda a úprava génov. Kto môže získať Nobelovu cenu?

Ceny v minulosti

Cenu Nobelpriset i fysik udeľuje Švédska kráľovská akadémia vied od roku 1901. Vychádza pritom zo závetu Alfreda Nobela z 27. novembra 1895, pričom ocenenie by malo byť udelené človeku, ktorý „urobil najdôležitejší objav či vynález na poli fyziky“.

Nobelovu cenu za fyziku neudelili v rokoch 1916, 1931, 1934, 1940, 1941 a 1942. Ocenenie dodnes dodnes udelili 109-krát, John Bardeen ho dokonca získal dvakrát (v rokoch 1956 a 1972).

Niekoľkokrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že výbor ocenil rodinných príslušníkov. Marie Curieová a jej manžel Pierre Curie sa laureátmi ceny stali už v roku 1903 za výskum rádioaktívneho žiarenia.

O dvanásť rokov neskôr ocenili otca so synom, Williama Bragga s Lawrencom Braggom (najmladší laureát v histórii Nobelových cien, mal len dvadsaťpäť rokov) za ich analýzu kryštalickej štruktúry pomocou röntgenových lúčov.

Ešte trikrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že ocenenie získali otec aj syn, nikdy však spoločne.

Ženy získali iba dve Nobelove ceny za fyziku. Priemerný vek laureátov je 55 rokov.

 

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  3. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  5. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  6. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  7. Žilina Voce Magna 2017 – Medzinárodná súťaž zborového umenia
  8. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  3. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  4. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  5. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  6. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  7. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  10. Samsung Galaxy Note8 umožňuje tvoriť veľké veci
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 233
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 5 208
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 906
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 540
  5. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 614
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 593
  7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 401
  8. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 1 218
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 154
  10. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 141

Téma: Fyzika


Článok je zaradený aj do ďalších tém Nobelove ceny

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Minúta po minúte: Mexiko ničí ďalšie zemetrasenie, má už 248 obetí

Zabíjali padajúce budovy, medzi obeťami sú aj deti.

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

KOMENTÁRE

Zosmiešnil Trump seba či rovno Ameriku?

Lídri Činy, Ruska a Nemecka si Trumpovu reč v OSN neprišli ani vypočuť.

Neprehliadnite tiež

Bezdrôtové nabíjanie už funguje aj bez podložiek a stojanov

S mobilom môžete pracovať aj pri nabíjaní. Stačí ak si s ním sadnete k stolu.

Čo sa stane, ak by sa antarktické sopky pod ľadom prebudili

Jedna z nich v budúcnosti vybuchne. Nevieme len, kedy.

Prečo vám obrazovka mobilu škodí a ako zmierniť únavu očí

Modré svetlo zhoršuje spánok, videnie a spája sa aj so vznikom rakoviny.

Chobotnice si vybudovali vlastné mesto a správaním prekvapili vedcov

Biológovia objavili neďaleko východného pobrežia Austrálie chobotničie mesto, ktoré pomenovali Oktlantída.