Odhalili tajomstvá exotickej hmoty. Dostali za to nobelovku za fyziku

Nobelova cena za fyziku putuje do rúk troch vedcov, ktorí priniesli nové myšlienky do kvantovej teórie hmoty.

jeden z víťazov tohtoročnej Nobelovej ceny za chémiu John Michael Kosterlit.(Zdroj: TASR/AP)

ŠTOKHOLM, ŠVÉDSKO. Cena za fyziku a druhá tohtoročná Nobelova cena putuje do rúk Davida Thoulessa, Duncana Haldaneho and Michaela Kosterlitza.

Získali ju za  teoretické objavy topologických fázových posunov a topologických fáz homoty. Posun fáz nastáva, keď sa fázy hmoty presúvajú medzi sebou, napríklad keď sa ľad roztopí na vodu. 

"Som veľmi prekvapený a potešený," povedal tesne po oznámení výhry v telefonickom rozhovore Duncan Haldane. "V súčasnosti sa deje mnoho obrovských objavov, ktoré sú založené na našom originálnom diele."

Cesta k novým materiálom

Vedci pomohli pochopiť, ako fungujú niektoré z najväčších záhad vo vesmíre okolo nás. Trojica sa ponorila do tajomstva hmoty a jej fungovania, vďaka čomu dokážeme, napríklad, vytvárať nové materiály.

Fyzikom k tomu pomohli pokročilé matematické modely a simulácie: vďaka ním odhalili mechanizmy a zvláštne fungovanie fyziky v mikrosvete.

„Podarilo sa im vysvetliť exotické fenomény vo zvláštnych fázach (alebo stavoch) hmoty," vysvetľujú švédski akademici v tlačovom vyhlásení Nobelových cien. „Ako sú supravodiče, supratekutiny či tenučké magnetické filmy."

Polovicu peňažnej odmeny v hodnote osem miliónov švédskych korún (približne 833 213 Eur) dostane Thouless, zvyšnú polovicu si rozdelia druhý dvaja laureáti, oznámil na tlačovej konferencii generálny tajomník Švédskej kráľovskej akadémie vied.

Dvojrozmerný svet

Aby výskumníci mohli sledovať a skúmať takéto zvláštne fenomény, museli sa ponoriť do sveta, ktorý nie je tak úplne bežným .Tieto fenomény sa totiž odohrávajú na veľmi tenkých vrstvách materiálu - takže sa prakticky pohybujeme v dvojrozmerných priestoroch.

Duncan Haldane dokonca sledoval fenomény, ktoré by sme mohli priradiť jednorozmerným priestorom. 

Napriek tomu pozostávajú z ohromného množstva vzájomne previazaných atómov a do hry vstupuje kvantová fyzika. Aby ju vedci mohli skúmať, museli využiť pokročilú matematiku.

Pomohla im moderná topológia a jej nástroje.

Keď sa však k niektorým z týchto fenoménov chcete priblížiť, musíte sa pohybovať nielen vo zvláštnych priestoroch, ale aj v nezvyklých teplotách.

Blízko absolútnej nuly sa totiž hmota začne chovať inak: veci, ktoré inak zostávajú pred výskumníkmi skryté, sa zrazu objavia. Pri rôznych teplotách sa jednoducho hmota chová rôzne.

„Napríklad, deje sa to aj pri ľade, ktorý pozostáva z riadne usporiadaných kryštálov," vysvetľuje tlačová správa Nobelovej komisie. „No keď sa zahreje a roztopí sa na vodu, nastane oveľa chaotickejšia fáza vody."

Čosi podobné sa deje aj pri chlade. Náhle miznú odpory a výsledkom býva, napríklad, supravodivosť.

Minulý rok favoritov netrafili

Fyzikálnu nobelovku za rok 2015 získal Japonec Takaaki Kadžita a Kanaďan Arthur B. McDonald. Objavili oscilácie neutrín, čím dokázali, že neutrína majú hmotnosť. Medzi odhadovaných favoritov však nepatrili.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Nobelovu cenu za fyziku získalo rozlúštenie veľkej záhady neutrín

Predpovede tento rok dávajú najväčšie šance trojici Ronald W. P. Draver, Kip S. Thorne a Rainer Weiss za ich prínos pre projekt LIGO. Favoritov dopĺňa Marvin L. Cohen s výskumom pevných materiálov a ich vlastností a trojica Edward Ott, Celso Grebogi a James A. Yorke za systém OGY, ktorým sa dá predpovedať správanie chaotických systémov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Einsteinova pravda a úprava génov. Kto môže získať Nobelovu cenu?

Ceny v minulosti

Cenu Nobelpriset i fysik udeľuje Švédska kráľovská akadémia vied od roku 1901. Vychádza pritom zo závetu Alfreda Nobela z 27. novembra 1895, pričom ocenenie by malo byť udelené človeku, ktorý „urobil najdôležitejší objav či vynález na poli fyziky“.

Nobelovu cenu za fyziku neudelili v rokoch 1916, 1931, 1934, 1940, 1941 a 1942. Ocenenie dodnes dodnes udelili 109-krát, John Bardeen ho dokonca získal dvakrát (v rokoch 1956 a 1972).

Niekoľkokrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že výbor ocenil rodinných príslušníkov. Marie Curieová a jej manžel Pierre Curie sa laureátmi ceny stali už v roku 1903 za výskum rádioaktívneho žiarenia.

O dvanásť rokov neskôr ocenili otca so synom, Williama Bragga s Lawrencom Braggom (najmladší laureát v histórii Nobelových cien, mal len dvadsaťpäť rokov) za ich analýzu kryštalickej štruktúry pomocou röntgenových lúčov.

Ešte trikrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že ocenenie získali otec aj syn, nikdy však spoločne.

Ženy získali iba dve Nobelove ceny za fyziku. Priemerný vek laureátov je 55 rokov.

 

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  2. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  6. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  7. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  8. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  9. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 15 161
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 381
  3. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 4 155
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 065
  5. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 253
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 088
  7. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 983
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 908
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 357
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 144

Téma: Fyzika


Článok je zaradený aj do ďalších tém Nobelove ceny

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prieskum Focus: Vládne strany oslabujú

Smer stratil takmer dve percentá. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH.

DOMOV

Politika, biznis, vplyv. O čo ide oligarchom v médiách

Odborník hovorí, že oligarchovia médiá skupujú kvôli svojim záujmom.

BANSKÁ BYSTRICA

V Banskej Bystrici otvorili najmodernejšiu autobusovú stanicu na Slovensku

Dopravná časť je v testovacej prevádzke.

Neprehliadnite tiež

Morský koník ako zberač odpadu a smutný osud tigra. Pozrite si finalistov o najlepšieho fotky prírody

Wildlife Photographer of the Year organizuje Prírodopisné múzeum v Londýne.

Cesty na zmenu klímy nie sú pripravené, asfalty nevyhovujú

Na plánované fungovanie ciest je dnes už príliš teplo.

YouTube končí s platenými kanálmi, ľudí nezaujali

Výpadky príjmov majú tvorcom obsahu nahradiť nové projekty.