Odhalili tajomstvá exotickej hmoty. Dostali za to nobelovku za fyziku

Nobelova cena za fyziku putuje do rúk troch vedcov, ktorí priniesli nové myšlienky do kvantovej teórie hmoty.

jeden z víťazov tohtoročnej Nobelovej ceny za chémiu John Michael Kosterlit.(Zdroj: TASR/AP)

ŠTOKHOLM, ŠVÉDSKO. Cena za fyziku a druhá tohtoročná Nobelova cena putuje do rúk Davida Thoulessa, Duncana Haldaneho and Michaela Kosterlitza.

Získali ju za  teoretické objavy topologických fázových posunov a topologických fáz homoty. Posun fáz nastáva, keď sa fázy hmoty presúvajú medzi sebou, napríklad keď sa ľad roztopí na vodu. 

"Som veľmi prekvapený a potešený," povedal tesne po oznámení výhry v telefonickom rozhovore Duncan Haldane. "V súčasnosti sa deje mnoho obrovských objavov, ktoré sú založené na našom originálnom diele."

Cesta k novým materiálom

Vedci pomohli pochopiť, ako fungujú niektoré z najväčších záhad vo vesmíre okolo nás. Trojica sa ponorila do tajomstva hmoty a jej fungovania, vďaka čomu dokážeme, napríklad, vytvárať nové materiály.

Fyzikom k tomu pomohli pokročilé matematické modely a simulácie: vďaka ním odhalili mechanizmy a zvláštne fungovanie fyziky v mikrosvete.

„Podarilo sa im vysvetliť exotické fenomény vo zvláštnych fázach (alebo stavoch) hmoty," vysvetľujú švédski akademici v tlačovom vyhlásení Nobelových cien. „Ako sú supravodiče, supratekutiny či tenučké magnetické filmy."

Polovicu peňažnej odmeny v hodnote osem miliónov švédskych korún (približne 833 213 Eur) dostane Thouless, zvyšnú polovicu si rozdelia druhý dvaja laureáti, oznámil na tlačovej konferencii generálny tajomník Švédskej kráľovskej akadémie vied.

Dvojrozmerný svet

Aby výskumníci mohli sledovať a skúmať takéto zvláštne fenomény, museli sa ponoriť do sveta, ktorý nie je tak úplne bežným .Tieto fenomény sa totiž odohrávajú na veľmi tenkých vrstvách materiálu - takže sa prakticky pohybujeme v dvojrozmerných priestoroch.

Duncan Haldane dokonca sledoval fenomény, ktoré by sme mohli priradiť jednorozmerným priestorom. 

Napriek tomu pozostávajú z ohromného množstva vzájomne previazaných atómov a do hry vstupuje kvantová fyzika. Aby ju vedci mohli skúmať, museli využiť pokročilú matematiku.

Pomohla im moderná topológia a jej nástroje.

Keď sa však k niektorým z týchto fenoménov chcete priblížiť, musíte sa pohybovať nielen vo zvláštnych priestoroch, ale aj v nezvyklých teplotách.

Blízko absolútnej nuly sa totiž hmota začne chovať inak: veci, ktoré inak zostávajú pred výskumníkmi skryté, sa zrazu objavia. Pri rôznych teplotách sa jednoducho hmota chová rôzne.

„Napríklad, deje sa to aj pri ľade, ktorý pozostáva z riadne usporiadaných kryštálov," vysvetľuje tlačová správa Nobelovej komisie. „No keď sa zahreje a roztopí sa na vodu, nastane oveľa chaotickejšia fáza vody."

Čosi podobné sa deje aj pri chlade. Náhle miznú odpory a výsledkom býva, napríklad, supravodivosť.

Minulý rok favoritov netrafili

Fyzikálnu nobelovku za rok 2015 získal Japonec Takaaki Kadžita a Kanaďan Arthur B. McDonald. Objavili oscilácie neutrín, čím dokázali, že neutrína majú hmotnosť. Medzi odhadovaných favoritov však nepatrili.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Nobelovu cenu za fyziku získalo rozlúštenie veľkej záhady neutrín

Predpovede tento rok dávajú najväčšie šance trojici Ronald W. P. Draver, Kip S. Thorne a Rainer Weiss za ich prínos pre projekt LIGO. Favoritov dopĺňa Marvin L. Cohen s výskumom pevných materiálov a ich vlastností a trojica Edward Ott, Celso Grebogi a James A. Yorke za systém OGY, ktorým sa dá predpovedať správanie chaotických systémov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Einsteinova pravda a úprava génov. Kto môže získať Nobelovu cenu?

Ceny v minulosti

Cenu Nobelpriset i fysik udeľuje Švédska kráľovská akadémia vied od roku 1901. Vychádza pritom zo závetu Alfreda Nobela z 27. novembra 1895, pričom ocenenie by malo byť udelené človeku, ktorý „urobil najdôležitejší objav či vynález na poli fyziky“.

Nobelovu cenu za fyziku neudelili v rokoch 1916, 1931, 1934, 1940, 1941 a 1942. Ocenenie dodnes dodnes udelili 109-krát, John Bardeen ho dokonca získal dvakrát (v rokoch 1956 a 1972).

Niekoľkokrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že výbor ocenil rodinných príslušníkov. Marie Curieová a jej manžel Pierre Curie sa laureátmi ceny stali už v roku 1903 za výskum rádioaktívneho žiarenia.

O dvanásť rokov neskôr ocenili otca so synom, Williama Bragga s Lawrencom Braggom (najmladší laureát v histórii Nobelových cien, mal len dvadsaťpäť rokov) za ich analýzu kryštalickej štruktúry pomocou röntgenových lúčov.

Ešte trikrát sa v histórii Nobelovej ceny za fyziku stalo, že ocenenie získali otec aj syn, nikdy však spoločne.

Ženy získali iba dve Nobelove ceny za fyziku. Priemerný vek laureátov je 55 rokov.

 

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  2. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Ďalšia stovka si našla ten svoj
  2. Register partnerov verejného sektora v rukách profesionálov
  3. Jakub Mankovecký z SPU v Nitre bol opäť úspešný v reze viniča
  4. Hitparáda štiav
  5. 14. ročník AmCham „Job Fair“ v Košiciach
  6. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  7. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  8. Malé knedličky, veľké dojmy
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  10. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 826
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 687
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 5 941
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 5 618
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 314
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 292
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 380
  8. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo 2 805
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 2 232
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 191

Téma: Nobelove ceny


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zoznam vecí, na ktorých chce ušetriť štátna zdravotná poisťovňa

Výber úsporných opatrení, ako ho navrhla Všeobecná zdravotná poisťovňa.

KOMENTÁRE

Pozrime sa na pád predsedu Danka z výslnia

Aj keby výložky z pyžamy neodpáral, určite im už bozkami lásku neprejavuje.

DOMOV

Janušeka za kontrolu podniku v Žiline aj platia

Exministra používa magistrát ako prvok verejnej kontroly.

Neprehliadnite tiež

SpaceX prekvapilo, v roku 2018 chce poslať ľudí k Mesiacu

Ľudstvo neopustilo obežnú dráhu Zeme od roku 1972. Zmenia to superbohatí turisti.

Filozof Thomas Metzinger: Popierať slobodnú vôľu môže byť nebezpečné

Umelá inteligencia môže mať vyššiu mieru sebakontroly ako človek, povedal pre SME profesor teoretickej filozofie THOMAS METZINGER.

Nová peňaženka má spájať všetky financie do jednej karty

Už nie mobil, ale karta samotná zaistí všestrannosť pri platení v obchodoch.

Nabíjačky budú menšie a ľahšie, zmestia sa do peňaženky

Ak chcete nabíjať mobil, stačí vám zásuvka a vrecková nabíjačka.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop