SME
Piatok, 30. júl, 2021 | Meniny má LibušaKrížovkyKrížovky

Veľkolepé finále vesmírnej misie. Sonda Cassini dnes zhorí v atmosfére Saturnu

Posledný ponor sondy skončí v oblakoch plynného obra.

Sonda Cassini sa začne rozpadať asi 1500 kilometrov nad oblakmi Saturnu.Sonda Cassini sa začne rozpadať asi 1500 kilometrov nad oblakmi Saturnu. (Zdroj: NASA/JPL)

BRATISLAVA. Jej posledný signál bude len vesmírnou ozvenou. Na Zem doputuje až hodinu a pol po tom, čo sondu Cassini navždy pohltí atmosféra Saturnu.

Prečítajte si tiež: Sledujte naživo: Samovražda Cassini začne v piatok poobede Čítajte 

Posledné dáta dorazia na Zem v piatok o 13:55 nášho času a oficiálne tak ukončia takmer dvadsaťročnú misiu sondy Cassini. Dianie z okolia Saturnu s nami budete môcť sledovať naživo v piatok od 13:00, kedy NASA spustí svoj živý prenos.

"Misia Cassini je výnimočná v mnohých ohľadoch. Už len jej dvadsať ročné pôsobenie je úctyhodné... Poznatky o Saturne a jeho okolí, jeho mesiacoch rozšírila nesmiernou mierou," povedal pre SME astronóm Marek Husárik z Astronomického ústavu SAV.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako Cassini skončí

Sonda Cassini vydržala na obežnej dráhe Saturnu trinásť rokov. Teraz ide naplniť poslednú časť svojej misie, ktorú astronómovia nazvali Veľké finále (Grand Finale).

Súčasťou finále je aj 22 ponorov do oblasti, kam sa ešte žiadna sonda nedostala - medzi prstence a planétu Saturn.

Pri poslednom z týchto obehov sa sonda prehnala 120-tisíc kilometrov od mesiacu Titan. Mesiac ju svojou gravitáciou vychýlil a nasmeroval na samovražedný ponor do oblakov Saturnu.

Strata signálu so sondou, ktorá sa pokladá za oficiálny koniec misie, nastane približne 1500 kilometrov nad oblakmi planéty. Od tohto momentu začne sonda horieť ako meteor.

Prečítajte si tiež: Na Cassini pracoval aj Slovák. Ľutoval, že nenesie našu vlajku (anketa s vedcami) Čítajte 

Tridsať sekúnd po strate signálu, sa sonda začne rozpadať. Potom o niekoľko minút všetky zvyšky sondy pohltí atmosféra Saturnu.

Skryť Vypnúť reklamu

Na Zemi však stále nebudeme nič z toho oficiálne vedieť. Dozvieme sa to až o 83 minút.

"Síce budeme vedieť, že Cassini už na Saturne naplnila svoj osud, no napriek tomu u nás na Zemi bude misia prebiehať pokiaľ budeme stále dostávať signál," vysvetľuje v tlačovej správe Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Earl Maize, projektový manažér projektu Cassini.

Dĺžka prenosu dát zo Saturnu na Zem závisí najmä od vzájomného postavenia oboch planét. V súčasnosti bude akýkoľvek signál z planéty putovať k astronómom 83 minút.

Fotky už nepošle

V poslednej časti už bude sonda zasielať na Zem iba neobrazové dáta. Posledné zábery zašle asi v piatok o piatej hodine ráno. Od tohto momentu sa sonda zameria iba na dáta.

Cassini má v posledných hodinách svojej misie totiž uskutočniť prevratné vedecké pozorovania Saturnu.

Skryť Vypnúť reklamu

Pri poslednom ponore bude fungovať osem vedeckých nástrojov - najdôležitejšie z nich majú priniesť zistenia o zložení a štruktúre atmosféry, ktoré sa nedajú skúmať z obežnej dráhy.

Doterajšie zistenia

Cassini odštartovala zo Zeme v októbri 1997 vrámci spojenej misie Cassini-Huygens. Po siedmich rokoch doputovali k Saturnu, kde sa sonda Huygens Európskej vesmírnej agentúry (ESA) odpojila a odišla skúmať Saturnov mesiac Titan.

Sonda Cassini zostala na obežnej dráhe Saturnu, odkiaľ podrobne pozorovala prstence, planétu ale aj jej mesiace.

Podrobne skúmala napríklad aj zvláštnu polárnu búrku v tvare šesťuholníka. Zhotovila tiež najdetailnejšie zábery prstencov Saturnu a skúmala ich štruktúry a trhlinky.

Jeden z najvýznamnejších objavov misie je objav ľadových výtryskov na mesiaci Enceladus, ktoré naznačujú, že pod jeho povrchom sa môže ukrývať oceán s tekutou vodou.

Skryť Vypnúť reklamu

A práve pre Enceladus musí sonda obetovať svoj život zhorením v Saturne. Vedci tak chcú zabrániť možnému znečisteniu miesta, ktoré môže mať vhodné podmienky pre vznik života mimo Zeme.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Motory modulu Nauka sa nečakane spustili po pripojení k ISS.

Problém už opravili.


2 h

Nové správy z vedy aj ako podcast.


a 2 ďalší 2 h
Čierne diery so strednou hmotnosťou môžu byť sto- až stotisíckrát hmotnejšie ako Slnko. Na zábere je guľová hviezdokopa Mayall II, v ktorej sa podobná čierna diera môže nachádzať.

Bádatelia študovali röntgenové žiarenie supermasívnej čiernej diery v strede našej galaxie.


TASR 17 h
Ruský multifunkčný laboratórny modul Nauka.

Modul vyniesla do vesmíru raketa Proton-M.


TASR 23 h