BRATISLAVA. Prichádza každú noc a je zrejmé, že je dôležitý. Nikto však nevie, prečo vlastne evolúcia spánok vytvorila. Všetky živočíchy totiž počas spánku veľmi riskujú.
Sú vystavené predátorom a zároveň nemôžu ani jesť či rozmnožovať sa. Napriek tomu sa vždy nejakým spôsobom uložia na spánok či už medvede, ľudia, alebo malé červy.
Proces prebúdzania a ukladania sa na spánok je jednou z najdrastickejších zmien, aké mozog zažíva. Zo sna sa dostane do každodennej reality.
Slovák Tomáš Eichler spolu s kolegami sledoval práve túto zmenu. Skúmali, ako mozog bdie, spí, prebúdza sa a zaspáva. Ako prví pozorovali všetky neuróny červa C. elegans súčasne, čo sa zatiaľ nepodarilo nikomu.
Aj preto výsledky uverejnili v prestížnom vedeckom časopise Science.
Impulzívnosť a paranoja. Aký by bol život bez spánku? Čítajte Spánok na dne údolia
Predstavte si skalu, ktorá sa kotúľa z kopca do údolia. Keď sa skotúľa na úplne dno, zastane. Aby ste skalu z údolia dostali, potrebujete vydať nejakú energiu alebo aktivitu.
Podobne ako skotúľaná skala na dne údolia, funguje podľa novej štúdie aj spánok.
