SME

Vedci objavili nový typ častice

Objav umožní fyzikom ďalší výskum teórie popisujúcej silu, ktorá drží pohromade častice v rámci atómov.

Umelecká koncepcia novej subatómovej častice, ktorú poskytol CERN.Umelecká koncepcia novej subatómovej častice, ktorú poskytol CERN. (Zdroj: TASR/AP)

ŽENEVA. Vedci dokázali existenciu nového typu subatómovej častice, ktorá by mohla osvetliť jednu z kľúčových síl formujúcich náš svet.

Oznámil to vo štvrtok výskumný inštitút CERN so sídlom v Ženeve.

Prečítajte si tiež: Objavili stopu novej fyziky, urýchľovač naznačuje záhadnú časticu Čítajte 
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bola známa v teórii, ale nie v praxi

Častica s označením Xicc++ bola síce známa v teórii, avšak v praxi sa jej existenciu až dosiaľ nepodarilo dokázať, uviedla agentúra DPA.

Detekovaná bola v rámci experimentu na Veľkom hadrónovom urýchľovači (LHC).

"Častica existovala iba 0,0000000000005 sekundy a za tento čas sa pohla o približne jednu päťdesiatinu až jednu stomilióntinu metra," povedal vedúci výskumu CERN-u Giovanni Passaleva. Tento objav umožní fyzikom ďalší výskum teórie popisujúcej silu, ktorá drží pohromade častice v rámci atómov.

SkryťVypnúť reklamu

Silná interakcia hmotných objektov je jedna zo štyroch základných síl pôsobiacich vo vesmíre - popri slabej interakcii hmotných objektov, elektromagnetizme a gravitácii.

Neskladá sa len z jedného kvarku

Xicc++ je baryón, trieda častíc, do ktorej tiež patria známejšie protóny a neutróny. To, vďaka čomu je Xicc++ osobitná, je skutočnosť, že sa neskladá len z jedného kvarku, ale z dvoch.

V roku 2012 priniesol priniesol urýchľovač LHC dôkaz o existencii Higgsovho bozónu, častice, ktorá vysvetľuje, ako fyzická látka získava hmotnosť.

Dvom vedcom, ktorí predpovedali jej existenciu - Francoisovi Englertovi a Petrovi Higgsovi - o rok nato udelili Nobelovu cenu za fyziku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR
Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR
Ilustračná fotografia.

Išlo o rituál kosmesis.


a 1 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu