SME

Objavili stopu novej fyziky, urýchľovač naznačuje záhadnú časticu

Prvé dáta ukazujú fenomén, ktorý nezapadá do štandardného modelu.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: CERN)

ŽENEVA, BRATISLAVA. Nie sú to nové dáta. No keď sa fyzici lepšie pozreli na staršie údaje z Veľkého hadrónového urýchľovača neďaleko Ženevy, narazili na zvláštny fenomén.

Experiment LHCb môže ukazovať fyziku, ktorá vybočuje z dnes prevládajúceho vysvetlenia sveta. Stopy neznámej častice totiž nezapadajú do takzvaného štandardného modelu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Štandardný model pritom experimenty mnohokrát potvrdili. Dnes však tušíme, že niektoré fenomény okolo nás vysvetliť nevie: neporadí si napríklad s gravitáciou či s tmavou hmotou.

SkryťVypnúť reklamu

Preto vedci hľadajú experimentálne stopy fyziky, ktorá by naše poznanie mohla rozšíriť. A ktorá by dokázala ponúknuť nové vysvetlenia niektorých záhadných kozmických fenoménov.

Čo sa deje?

Jedným z najväčších kandidátov na objav takejto novej fyziky, a teda aj dosiaľ neznámych častíc, je urýchľovač Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN).

Práve pod zemou na francúzsko-švajčiarskych hraniciach uvideli výskumníci anomáliu. Pri preskúmaní rozpadov po zrážkach zväzkov protónov narazili na záhadu, ktorá ich zaujala.

Teória predpokladá, že takzvané B0 mezóny sa rozpadajú aj na elektróny a mióny. Štandardný model predpovedá, že sa to bude diať v pomere jedna k jednej, čiže by ich malo na konci bývať rovnako.

Dáta však ukazujú, že na každých 40 miónov pripadá až 60 elektrónov. Ak je to naozaj tak, znamenalo by to, že fyzici sa stretli s čímsi zvláštnym, niečím, čo do procesu rozpadu mezónu zasahuje. Môže to byť napríklad nejaká dosiaľ neznáma a neobjavená častica.

SkryťVypnúť reklamu

"Ak sa tieto predbežné výsledky budú s ďalšími dátami posilňovať, v procese sú ďalšie, neviditeľné častice," zdôrazňuje pre magazín Symmetry aj Marie-Hélene Schuneová z tímu LHCb. "Nechajme potom na predstavivosť teoretikov, čo sa vlastne deje."

Novšie zrážky rozhodnú

Náznaky neznámej častice či novej fyziky sú však ešte ďaleko od toho, aby vedci mohli hovoriť o objave.

Podľa tlačovej správy CERN-u má anomália význam na úrovni zhruba 2,2 až 2,5 sigma. Znamená to, že existuje šanca asi 1 ku 125, že zdanlivé výsledky sú len obeťou náhody. V časticovej fyzike pritom platí, že až keď je pravdepodobnosť takejto chyby 1 ku viac ako trom miliónom (5 sigma), vtedy sa začne hovoriť o objave.

"V časticovej fyzike si totiž nemôžete len tak lusknúť prstami a vyhlásiť objav," dodáva Schuneová. "Toto nie sú kúzla. Je to dlhá, ťažká práca a problémom nesmiete ustúpiť. Vždy pritom všetko spochybňujeme."

SkryťVypnúť reklamu

Fyzici sa teraz spoliehajú na dáta z novších zrážok. Tie napokon rozhodnú, či stopy neznámej častice z novej fyziky boli len falošným poplachom, alebo naozaj ide o čosi fascinujúce.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu