BRATISLAVA. Čoraz rýchlejšie roztápanie sa grónskeho ľadu nie je hrozbou iba pre prímorské mestá a pláže celého sveta. Vedci v novej štúdii poukázali na ďalšie riziko vyplývajúce z možného spomalenia Golfského prúdu, spôsobené prebytkom sladkej grónskej vody.
Je ním dramatický pokles zrážok v oblasti afrického Sahelu s následkom neúrody a veľkej migrácie obyvateľov.
Najhoršie scenáre počítajú s možnosťou, že do pohybu sa dajú desiatky až stovky miliónov ľudí.
Zraniteľný Sahel
Štúdia tímu pod vedením klimatológa Dimitriho Defrance z marseillského Výskumného inštitútu vývoja publikovaná v časopise PNAS má názov „Dôsledky rýchleho topenia ľadovcového štítu pre obyvateľov Sahelu“.
Vedci v nej konštatujú, že najmä ľudia v tejto časti sveta budú vystavení „silnej hrozbe“.
V prípade, že bude pokračovať rast populácie tým istým tempom ako doteraz, a k tomu sa svet nedohodne na významnejšom obmedzení emisií skleníkových plynov, ľudia budú mať iba malé (alebo žiadne) možnosti prispôsobiť sa novým podmienkam. Oblasť budú musieť natrvalo opustiť až stovky miliónov ľudí.
Podľa experta na západoafrickú klímu Christophera Taylora, meteorológa z britského Centra pre ekológiu a hydrológiu, štúdia ukazuje veľkú citlivosť ľudí a ich spôsobu života na dôsledky prebiehajúcej klimatickej zmeny.
Taylor sa na tejto práci nepodieľal, sám je však hlavným autorom štúdie z aprílového čísla časopisu Nature, v ktorej upozorňuje na strojnásobenie výskytu extrémnych búrok v oblasti Sahelu za posledných 35 rokov. Ide najmä o dôsledok postupného otepľovania vzduchu nad Saharou. Podľa vlastných slov ho také rýchle zmeny v režime zrážok šokovali.
Heinrichove udalosti
Autori novej štúdie nadviazali na sériu nedávnych článkov, podľa ktorých je scenár kolapsu Golfského prúdu v tomto storočí oveľa reálnejší, než ako naznačuje posledná správa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu IPCC z roku 2013.
Upozorňujú na skutočnosť, že hladina oceánu bude rásť rýchlejšie, a časť tohto nárastu bude pochádzať aj zo zrýchleného roztápania sa Grónska.
Zásadná je skutočnosť, že prognóza modelu korešponduje s udalosťami známymi z dávnej histórie. Paleoklimatické záznamy napríklad ukazujú, že obdobia sahelského megasucha sa zhodujú s dramatickým nárastom výskytu topiacich sa ľadových hôr, plávajúcich v Atlantiku.
Takéto rýchle zmeny v teplote, oceánskych prúdoch a ľadovcoch paleoklimatológovia označujú ako Heinrichove udalosti.
Aj niektoré predchádzajúce výsledky iných klimatických modelov naznačujú možnú súvislosť medzi oslabením monzúnových dažďov v západnej Afrike a zvýšeným prísunom sladkej vody do oceánu.
Oblasť Sahelu postihli veľké suchá už začiatkom 70. a najmä v 80. rokoch minulého storočia.
Aj keď priemerné zrážky poklesli v priemere iba o 10 až 30 milimetrov za mesiac, dôsledky sucha pocítili stovky miliónov ľudí. Už vtedy došlo k významnej migrácii vidieckeho obyvateľstva do veľkých miest a k pobrežiu mora, doplnil Defrance pre SME.
Potravinová situácia v pásme krajín subtropickej Afriky, teda v štátoch ako Niger, Čad, Sudán či Etiópia, je už dnes podľa oficiálneho Globálneho indexu hladu inštitútu IFPRI v alarmujúcom stave.
Štúdie naznačujú, že okrem prirodzenej premenlivosti v zrážkach dopomohli k suchu v minulosti aj emisie aerosólov a zrýchlenie industrializácie po 2. svetovej vojne v Európe.
K čiastočnej regenerácii afrických monzúnových dažďov v posledných rokoch zrejme opäť dopomohol pokles emisií síry, respektíve ich presun z Európy do iných oblastí sveta.
Keď sa topí Grónsko, Afrika je suchá
Vedci v práci pre PNAS simulovali nasledujúce možnosti: okrem narastajúcich emisií skleníkových plynov pridali scenáre, kedy Grónsko v pomerne krátkom zvýši hladinu svetového oceánu o jeden, jeden a pol, alebo tri metre.
Najhorší scenár je extrémne nepravdepodobný, a doteraz existuje iba jedna vedecká štúdia, ktorá sa podobnému odhadu približuje.
Naopak zvýšenie o jeden meter až také nereálne nie je, pretože nové dôkazy naznačujú, že podobný objem ľadu sa môže do konca storočia roztopiť v Antarktíde. Čím väčší bol prísun sladkej vody zo zmenšujúceho sa Grónska, tým väčší pokles v množstve zrážok nastal.
„Domnievam sa, že v prípade zrýchleného roztápania Grónska dôjde k poklesu zrážok a následne k masovej migrácii,“ konštatoval pre SME Defrance.
V polovici tohto storočia predpokladá model pokles až do 3 mm zrážok za deň, čo predstavuje až 30-násobne väčšiu zmenu ako počas vrcholu suchého obdobia v minulom storočí.
Do konca storočia to bude znamenať pokles obrábateľnej pôdy na dopestovanie úrody najmenej o milión kilometrov štvorcových, pričom dôsledky sucha by mohlo pocítiť viac ako 350 miliónov Afričanov.
Tak ako aj v prípade mnohých iných štúdií, takémuto vývoju by bolo možné zabrániť, alebo aspoň zmierniť negatívne následky, ak by sa oteplenie podarilo udržať ako-tak na uzde, teda v limite 2 °C.
Iba jeden model
Aj keď táto práca nie je prvá ani jediná, ktorá poukazuje na príčinnú súvislosť medzi situáciou v Grónsku a suchom v Afrike, jej výsledky sa zatiaľ opierajú iba o jeden klimatický model.
Navyše najextrémnejší scenár je takmer s istotou nereálny, na druhú stranu sa už teraz nezanedbateľné časti Grónska nachádzajú pod hladinou mora a roztopeniu tisícok kilometrov kubických ľadu už nie je možné zabrániť.
Takisto fyzikálny mechanizmus, ktorý má na svedomí súvislosť medzi Grónskom a subtropickou Afrikou, je pomerne dobre opísaný už aj v staršej literatúre.
Podľa nemeckého klimatológa Stefana Rahmstorfa by sme mali aj bez simulácií vytvorených pomocou klimatických modelov rátať s tým, že Golfský prúd je schopný výrazne narušiť teplotné a zrážkové pomery v Afrike.
Naopak svetoznámy klimatológ Wallace Broecker, ktorý ako jeden z prvých prišiel s myšlienkou kolapsu Golfského prúdu, nepovažuje tento jav v 21. storočí za príliš pravdepodobný.
Zmeny prúdenia hlbokých morských prúdov sú veľmi premenlivé a podľa neho zatiaľ nie je možné robiť dlhodobejšie a spoľahlivejšie predpovede.
Okrem toho nás utešuje tým, že ak by predsa len ku kolapsu Golfského prúdu v tomto alebo budúcom storočí došlo, jeho dôsledky by boli „desaťkrát menej dramatické, ako keď k nemu došlo v priebehu poslednej doby ľadovej.“
Napriek všetkým nejasnostiam a rozdielom v hodnotení možných rizík je isté, že nová štúdia Defranceho tímu nám opäť naliehavo pripomína, aké celoplanetárne dôsledky a nečakané prepojenia prináša narušovanie energetickej bilancie atmosféry.
Hlavný zdroj: Washington post
