SME
Nedeľa, 3. júl, 2022 | Meniny má Miloslav

NASA sa chce dotknúť Slnka. Misiu k nemu vyšle už budúci rok

Sondu pomenovali po astrofyzikovi Eugenovi Parkerovi, ktorý ako prvý teoreticky opísal fenomén slnečného vetra.

Načítavam video...

BRATISLAVA. Slnko má jeden problém. Je vzdialený niekoľko miliónov kilometrov od jeho povrchu v najvyššej vrstve jeho atmosféry - v koróne. Problém je, že koróna je na niektorých miestach až 500-krát horúcejšia ako samotné Slnko.

Vedci kedysi predpokladali presný opak - Slnko malo byť horúcejšie ako jeho okolie - a doposiaľ nevedia, čo presne zvláštny ohrev spôsobuje. Rozhodli sa preto na okraj koróny - do miest, kde sa obrovské teploty rodia - poslať vesmírnu sondu.

K Slnku sa priblížia až sedemkrát bližšie ako akákoľvek misia doteraz. Vedci z Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) sa "dotknú Slnka".

Tak znie motto misie solárnej sondy Parker, ktorá má svoju sedemročnú cestu k Slnku začať už v lete 2018. V stredu podvečer nášho času NASA oznámila detaily misie a prezradila jej nové meno, inšpirované priekopníkom v oblasti výskumu Slnka Eugenom Parkerom.

Slnko na Zemi neovplyvňuje iba teplotu

Okrajová vrstva koróny, ku ktorej poputuje slnečná sonda Parker, sa nachádza asi 6,2 milióna kilometrov od povrchu Slnka. Teploty tu dosahujú približne 1300 stupňov Celzia a všade naokolo je nebezpečná radiácia. Samotná koróna však v niektorých miestach dosahuje teploty v miliónoch stupňov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Družica Parker Solar Probe ako prvá poskytne merania z miesta, kde sa tieto obrovské teploty koróny rodia, ale tiež z miesta, odkiaľ sa koróna rozširuje do vzdialených častí slnečnej sústavy. Tento fenomén sa nazýva slnečný vietor a ovplyvňuje vesmírne počasie aj dianie na Zemi.

Hustota koróny či slnečného vetra v oblasti Zeme je veľmi malá. Podobne ako para nad vriacou vodou, ktorá nás nepopáli hoci má 100 stupňov.

Peter Gömöry z Astronomického ústavu SAV

"Napriek tomu, že koróna je horúca, nepociťujeme na Zemi prejavy tejto vysokej teploty, pretože hustota koróny či slnečného vetra v oblasti Zeme je veľmi malá. Podobne ako para nad vriacou vodou, ktorá nás nepopáli, hoci má 100 stupňov," vysvetľuje pre SME astrofyzik Peter Gömöry z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Slnečný vietor je v skutočnosti neustály tok nabitých častíc - hlavne elektrónov, protónov a α-častíc. Keďže so sebou nesie elektrický náboj, môže spôsobiť tvorbu nechcených prúdov v zariadeniach vyrobených ľuďmi a v extrémnych prípadoch ich poškodiť.

Prečítajte si tiež: Astronóm: Misii na ceste k Slnku pomôže Venuša Čítajte 

Slnečný vietor okolo Zeme prúdi neustále, no nepredstavuje pre nás priame nebezpečenstvo, lebo ho do veľkej miery odkláňa naše magnetické pole. Oveľa nebezpečnejšie sú pre nás takzvané výrony koronálnej hmoty. Spôsobujú lokálne zmeny v slnečnom vetre a výrazne zvyšujú hustotu častíc v slnečnom vetre.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Google.

Google nie je jedinou americkou firmou, ktorá sa rozhodla podporiť právo žien na potrat.


ČTK 15 h
Podcast Klik.

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší 22 h
Na žraloky modré začali poľovať kosatky.

Žraloky opúšťajú svoj domov.


1. júl

Patrí k tým najlepším, aj keď nie je úplne dokonalý.


1. júl
SkryťZatvoriť reklamu