BRATISLAVA. Slnko má jeden problém. Je vzdialený niekoľko miliónov kilometrov od jeho povrchu v najvyššej vrstve jeho atmosféry - v koróne. Problém je, že koróna je na niektorých miestach až 500-krát horúcejšia ako samotné Slnko.
Fakty misie Parker Solar Probe
- Štart misie: medzi 31. júlom až 19. augustom 2018 z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride.
- Na ceste k Slnku sonda využije gravitáciu Venuše, ktorú obletí sedemkrát počas takmer siedmich rokov.
- V najbližšom priblížení k Slnku sa bude sonda pohybovať rýchlosťou okolo 700 000 kilometrov za hodinu a jej tepelný štít bude čeliť teplotám okolo 1377 stupňov Celzia. Užitočné zaťaženie vo vnútri sondy si naďalej udrží približne izbovú teplotu.
Vedci kedysi predpokladali presný opak - Slnko malo byť horúcejšie ako jeho okolie - a doposiaľ nevedia, čo presne zvláštny ohrev spôsobuje. Rozhodli sa preto na okraj koróny - do miest, kde sa obrovské teploty rodia - poslať vesmírnu sondu.
K Slnku sa priblížia až sedemkrát bližšie ako akákoľvek misia doteraz. Vedci z Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) sa "dotknú Slnka".
Tak znie motto misie solárnej sondy Parker, ktorá má svoju sedemročnú cestu k Slnku začať už v lete 2018. V stredu podvečer nášho času NASA oznámila detaily misie a prezradila jej nové meno, inšpirované priekopníkom v oblasti výskumu Slnka Eugenom Parkerom.
Slnko na Zemi neovplyvňuje iba teplotu
Okrajová vrstva koróny, ku ktorej poputuje slnečná sonda Parker, sa nachádza asi 6,2 milióna kilometrov od povrchu Slnka. Teploty tu dosahujú približne 1300 stupňov Celzia a všade naokolo je nebezpečná radiácia. Samotná koróna však v niektorých miestach dosahuje teploty v miliónoch stupňov.
Družica Parker Solar Probe ako prvá poskytne merania z miesta, kde sa tieto obrovské teploty koróny rodia, ale tiež z miesta, odkiaľ sa koróna rozširuje do vzdialených častí slnečnej sústavy. Tento fenomén sa nazýva slnečný vietor a ovplyvňuje vesmírne počasie aj dianie na Zemi.
“Hustota koróny či slnečného vetra v oblasti Zeme je veľmi malá. Podobne ako para nad vriacou vodou, ktorá nás nepopáli hoci má 100 stupňov.
„
"Napriek tomu, že koróna je horúca, nepociťujeme na Zemi prejavy tejto vysokej teploty, pretože hustota koróny či slnečného vetra v oblasti Zeme je veľmi malá. Podobne ako para nad vriacou vodou, ktorá nás nepopáli, hoci má 100 stupňov," vysvetľuje pre SME astrofyzik Peter Gömöry z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Slnečný vietor je v skutočnosti neustály tok nabitých častíc - hlavne elektrónov, protónov a α-častíc. Keďže so sebou nesie elektrický náboj, môže spôsobiť tvorbu nechcených prúdov v zariadeniach vyrobených ľuďmi a v extrémnych prípadoch ich poškodiť.
Astronóm: Misii na ceste k Slnku pomôže Venuša Čítajte Slnečný vietor okolo Zeme prúdi neustále, no nepredstavuje pre nás priame nebezpečenstvo, lebo ho do veľkej miery odkláňa naše magnetické pole. Oveľa nebezpečnejšie sú pre nás takzvané výrony koronálnej hmoty. Spôsobujú lokálne zmeny v slnečnom vetre a výrazne zvyšujú hustotu častíc v slnečnom vetre.
