Prečo je dôležité vyslať misiu k Slnku?
"Slnko je životodarná hviezda, dávajúca nám bezplatne blahodarné teplo, svetlo a energiu. Na strane druhej, obrovské výbuchy na Slnku, známe pod menom erupcie či výrony koronálnej hmoty, pôsobia na Zem škodlivo.
Majú škodlivý vplyv na kozmonautov, pasažierov a posádky lietadiel letiacich predovšetkým ponad severný pól vo veľkých výškach nad Zemou. Spôsobujú tiež výpadky energetických sústav, poškodzovanie prístrojov na umelých družiciach našej Zeme, majú vplyv na ropovody a plynovody, rádiové spojenie či tvorbu mrakov.
NASA sa chce dotknúť Slnka. Misiu k nemu vyšle už budúci rok Čítajte Čím je misia k Slnku výnimočná?
"Sonda poletí priamo do Slnka, do miest, ktoré sú veľmi horúce a kde doteraz nijaká sonda nebola. Poskytne nám tak údaje, ktoré sme z týchto miest nad Slnkom nemali. Okrem toho, aby sa sonda dostala k Slnku čo najbližšie, musí mať veľkú rýchlosť. Tu jej udelí gravitácia Venuše, okolo ktorej sonda na svoje ceste k Slnku obletí tuším sedemkrát."
Sonda bude skúmať zrýchľovanie slnečného vetra. Čo je slnečný vietor?
"Slnečný vietor je tok nabitých častíc, predovšetkým elektrónov, prípadne protónov, z horných vrstiev Slnka do heliosféry, teda oblasti v ktorej dominuje magnetické pole Slnka.
Rýchlosť unikajúcich častíc je od tristo do osemsto kilometrov za sekundu a mení sa s fázou cyklu slnečnej aktivity podobne, ako aj ich hustota a teplota."
Dostane sa slnečný vietor aj na Zem?
"Častice slnečného vetra ovplyvňujú horné vrstvy našej Zeme, predovšetkým ionosféru, ktorá v dôsledku toho môže byť hustejšia alebo redšia. To má zásadný vplyv na pohyb umelých družíc okolo našej Zeme, na prenos rádiových signálov a podobne.
Zvýšený tok častíc spôsobuje deformácie magnetického poľa Zeme, čo sa môže prejaviť aj na jej povrchu, ako aj následnými poruchami, ktoré súvisia s magnetickým poľom. Okrem toho, slnečný vietor je nositeľom magnetického poľa Slnka, ktoré moduluje nebezpečné kozmické žiarenie."
Ako vedci skúmali slnečný vietor doteraz?
"Výskum slnečného vetra sa robí in situ, to znamená, v priestore medzi Slnkom a Zemou, kde sa nachádza meracia aparatúra. Detektory tak priamo registrujú počet dopadajúcich častíc slnečného vetra.
Prvú registráciu častíc slnečného vetra robila už roku 1959 sovietska sonda Luna1, ktorá letela k Mesiacu. Úvahy o toku častíc zo Slnka boli do tej doby teoretické a začali v roku 1859 po mimoriadne silnej erupcii na Slnku."
Sonda sa bude pohybovať na okraji najvyššej vrstvy atmosféry Slnka - koróny. Tá je niekoľkonásobne horúcejšia ako povrch Slnka. Prečo?
"Hypotéz je niekoľko, ale zdá sa, že ani jedna z nich nedokáže stopercentne vysvetliť existenciu veľmi horúcej koróny, ktorá môže mať teplotu až 1,5 milióna kelvinov nad "chladným" povrchom fotosféry, asi 5 700 kelvinov. Fenomén môžu spôsobovať rôzne vlny a vlnenia, ktoré vznikajú vo fotosfére, eletrické prúdy v samotnej koróne či nanonerupcie."
Akým podmienkam bude sonda čeliť v okolí Slnka?
"Predovšetkým vysokej teplote slnečného žiarenia, ako aj energetickýcm časticiam, ktoré nepochybne vo výške milióny kilometrov nad Slnkom sú."
