SME
Piatok, 23. júl, 2021 | Meniny má OľgaKrížovkyKrížovky

Pri nedostatku spánku začne mozog požierať sám seba

Preťažené bunky sa snažia ochrániť mozog, no zvyšujú riziko demencie.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: FOTOLIA/CC)

BRATISLAVA. Aj ľudský mozog má svoje upratovačky. Nazývajú sa gliové bunky a ich úlohou je odstraňovať nepotrebné nervové prepojenia, čistiť, ničiť a tráviť opotrebované bunky. Udržujú tak mozog v zdravom stave.

Ak sa však telo dlhšiu dobu nevyspí, gliové bunky v mozgu začnú byť príliš aktívne. Snažia sa mozog ešte viac ochrániť, no v skutočnosti môžu zvýšiť riziko vzniku Alzheimerovej choroby a iných neurodegeneratívnych ochorení.

Naznačuje to výskum na myšiach vo vedeckom časopise Journal of Neuroscience.

Skryť Vypnúť reklamu

Aktívnejšie upratovačky

Vedci si myši rozdelili do troch skupín. Myši v prvej skupine nechali spať tak dlho, ako sa im chcelo. Ďalšia skupina spala šesť až osem hodín. U poslednej skupiny napodobnili chronický nedostatok spánku - bdeli päť dní po sebe.

Gliové bunky u myší upratujú mozog podobne ako u ľudí. Mikroskopické snímky myšacích mozgov odhalili dve správy. Jednu dobrú a jednu zlú.

Výsledky sa týkali konkrétne dvoch typov gliových buniek: astrocytov, ktoré v mozgu prestrihávajú nepotrebné prepojenia a mikroglií, ktoré z mozgu odstraňujú poškodené bunky a odpad. Oba typy boli u dlhodobo nevyspatých myší viac aktívne.

Prečítajte si tiež: Potrebuje vaše telo naozaj sedemhodinový spánok? Čítajte 

Starý nábytok

Astrocyty v nevyspatom mozgu boli aktívne najmä pri veľkých nervových prepojeniach, ktoré sú vyspelé a mozog ich používa najviac. Požieranie preto podľa vedcov nemusí byť úplne zlou správou.

Skryť Vypnúť reklamu

"Sú ako staré kusy nábytku a preto pravdepodobne potrebujú väčšiu pozornosť a upratovanie," vysvetľuje pre magazín New Scientist hlavný autor štúdie Michele Bellesi z polytechnickej univerzity Marche v Taliansku.

U mikrogliálnych buniek nie je výraznejšia aktivita, až takou dobrou správou. Vedci ju už v minulosti spojili s niektorými vážnymi ochoreniami ľudského mozgu.

"Už vieme, že nadmerná mikrogliálna aktivita sa prejavuje pri Alzheimerovej chorobe a iných formách neurodegenerácie," dodáva Bellesi. Chronicky nevyspatý mozog tak môže byť na tieto ochorenia viac náchylný.

Vedci zatiaľ nevedia, či v takomto prípade pomôže, ak sa ľudia po prebdených nociach viac vyspia. Najskôr musia preskúmať, ako dlho sa v nevyspatom mozgu prejavuje zvýšená aktivita buniek upratovačiek.

Skryť Vypnúť reklamu

DOI: 10.1523/JNEUROSCI.3981-16.2017

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Predseda NR SR Boris Kollár a minister zdravotníctva SR Vladimír Lengvarský.

Čo je to falošná menšinovosť a prečo ju politici ľúbia.


7 h
Sme rodina hlasuje proti Lengvárského plánu na zvýhodnenie očkovaných

Ak Lengvarského zákon neprejde, očkovaným sa lockdown nevyhne.


3 h
Tovary chýbajú alebo ich nemá kto dokladať - čoraz viac ľudí končí v izolácii.

Systém zmenia, kľúčové povolania sa izolácii vyhnú.


4 h
Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová

Fico sa chce dostať k moci.


11 h

Neprehliadnite tiež

Dvaja samci šimpanza kontrolujú svoje teritórium v parku Loango, kde vedci pozorovali smrteľné stretnutie tohto druhu s gorilami.

Potýčku prezradilo škriekanie a dunenie.


5 h

Nové vedecké objavy ako podcast.


a 2 ďalší 11 h
Marsotrasenia prezrádzajú štruktúru vnútra červenej planéty. Odrazené vlny (červené) z otrasov odhalili kôru (najtenšia horná vrstva), plášť (sivá až oranžová farba vnútri) aj jadro (bledá farba v strede) planéty. Červená bodka naznačuje miesto otrasu, biela ukazuje sondu InSight.

Insight je na Marse od novembra 2018.


22. júl
Rover Perseverance.

Proces zbierania hornín potrvá približne 11 dní.


TASR 22. júl