BRATISLAVA. Chemici Stanley Miller a Harold Urey skúsili v roku 1952 napodobniť v skúmavke podmienky, ktoré vládli na Zemi pred štyrmi miliardmi rokov. Dokázali, že na mladej planéte mohli prebiehať jednoduché chemické reakcie, z ktorých vznikajú niektoré základné zložky života.
Českí a francúzski vedci teraz na slávny experiment nadviazali a ukázali, že v prostredí mladej Zeme mohli vzniknúť všetky štyri základné časti molekuly RNA, bez ktorej by život na planéte nemohol existovať. Výsledky výskumu zverejnil žurnál Proceedings of the National Academy of Sciences.
Napodobňovali blesky
Pred štyrmi miliardami rokov mohla mať Zem takzvanú redukovanú atmosféru, čo znamená, že nemala kyslík. V teplých vodných plochách sa nachádzali uhlíkové molekuly ako čpavok a metán.
Pri pôvodnom pokuse vedci napodobnili tieto podmienky pomocou vody, metánu, čpavku a vodíku v sklenenej nádobe. Z inej nádoby potom pridávali vodnú paru a iskrami medzi elektródami napodobňovali blesky.
Celú reakciu nechali prebiehať týždeň a potom ju zastavili. V roztoku potom objavili prítomnosť troch aminokyselín: glycín, alfa alanín a beta alanín. Aminokyseliny sú stavebné kamene bielkovín, ktoré sú pre kľúčové pre život.
Moderné analýzy podľa webu Phys.org neskôr ukázali, že v roztoku mohlo byť až 20 aminokyselín. Experiment ale viacerí vedci kritizovali, pretože neexistujú jednoznačné dôkazy o reduktívnej atmosfére mladej Zeme a podmienky pokusu tak nemuseli odrážať realitu.
Štyri bázy RNA
Pri novom výskume si vedci pôvodnú reakciu upravili. Z úvodnej zmesi vynechali vodík, metán nahradili oxidom uhoľnatým a okrem iskier púšťali do skúmavky aj silné laserové výboje. Napodobňovali nimi plazmu, ktorá vzniká po dopade asteroidov.
Výsledkom reakcie boli všetky všetky štyri bázy ribonukleovej kyseliny (RNA): adenín, guanín, cytozín a uracil. Molekula RNA pomáha kopírovať genetický materiál a patrí tak k základným zložkám života.
Experiment síce podľa webu Science Alert neukazuje, ako presne život vznikol ale naznačuje, že jeho základné zložky môžu vzniknúť aj bez komplexných biologických procesov.
"Najdôležitejším zistením je, že reakcia podnietila vznik významného množstva formamídu (organická zlúčenina) a kyanovodíku," píšu autori výskumu v štúdii.
"Ide o dôležitý výsledok, pretože formamíd vytvára pri vysokých teplotách a ultrafialovom žiarení RNA nukleobázu guanín."
Život na zemi mohol vzniknúť úplne inak, tvrdia vedci Čítajte
