BRATISLAVA. Ako a kedy presne vznikli prvé formy života a ako fungovali je stále záhadou. Biológovia ju zrejme nevyriešia skôr, než fyzici skonštruujú stroj času, aby sa mohli pozrieť do dávnej minulosti Zeme. Zatiaľ aspoň preverujú rôzne možnosti. Pátrať po vzniku života je vzrušujúce, ale aj nevyhnutné pre to, aby sme pochopili jeho vývoj a perspektívy.
Na začiatku života na zemi pred štyrmi miliardami rokov stála ribonukleová kyselina, RNA, až ďalším vývojom vznikla DNA (deoxyribonukleová kyselina).
Tento mainstreamový predpoklad vládne v biológii už desiatky rokov. Má však niekoľko trhlín.
Preto americkí vedci zo Scrippsovej vedeckého inštitútu v novej štúdii navrhli alternatívnu hypotézu vzniku života: RNA a DNA možno vznikli spoločne, v tandeme.
Oslávila 30 rokov
Hypotéza nazvaná "RNA svet" sa už dožila dospelosti a oslávila tridsať rokov existencie. Termín prvý raz použil v roku 1986 americký molekulárny biológ Walter Gilbert, nositeľ Nobelovej ceny za nové postupy sekvenovania (získal ju v roku 1980 spolu s Britom Frederickom Sangerom).
Podľa Gilbertovej predstavy boli prvé živé systémy na zemi tvorené molekulami RNA bez membrány - dokázali sa deliť a vznikali vďaka sérii (zatiaľ väčšinou nejasných) chemických reakcií.
Keďže DNA ešte nebola, RNA zabezpečovala uchovanie aj prenos genetickej informácie, ktorá slúžila ako návod na výrobu bielkovín. Súčasne sa musela starať aj o katalýzu biochemických reakcií, lebo enzýmy vtedy ešte tiež neboli. Počas ďalšieho vývoja hlavnú úlohu kyseliny života prevzala dokonalejšia a stabilnejšia DNA, čo priviedlo ku komplexným organizmom, ako ich poznáme teraz.
Na potvrdenie tejto hypotézy však chýbajú nálezy prvotných organizmov v geologickom zázname, nevie sa ani o nijakých organizmoch s odlišným metabolizmom, ktoré by mali (a hlavne mohli) vo svete RNA žiť.
