Od modemu k mobilu: Príbeh slovenského internetu má už 25 rokov

(Zdroj: Pixabay)

Pred 18 rokmi sme jeden film sťahovali dlhé hodiny a platili za to stovky korún.

S internetom z roku 1999 sme jeden film o veľkosti 700 MB sťahovali okolo šesť hodín. Dnes mobilné siete štvrtej generácie (LTE) zvládajú stiahnutie jedného filmu za neporovnateľne kratší čas. Napríklad s internetom na doma od O2 využívajúcim najnovšiu LTE technológiu by sme jeden film stiahli za pár sekúnd a okrem toho by sme mohli surfovať celý deň. Obmedzením už nie je ani miesto, internet sa stal súčasťou mobilných telefónov či tabletov. Operátori dokonca prišli s výhodnými mesačnými paušálmi pre tých, čo využívajú viac dáta ako hovory a smsky.

Únavné pripájanie sa na internet cez pevnú linku, vysoké faktúry, spisovanie si presných webových adries alebo čakanie na voľné miesto v internetovej kaviarni. Slovensko je pripojené do internetovej siete už 25 rokov. V súčasnosti, keď sa značná časť nášho života preniesla do online priestoru, sa nám chce len ťažko uveriť, že len nedávno sme hľadeli na škaredé biele webstránky plné textu a platili korunu za každú minútu strávenú na internete. Spomínate si ešte na to, keď ste sa na internet pripojili prvý raz?

Internet nebol vždy taký, ako ho poznáme dnes. Bol škaredý, jeho základným stavebným prvkom bol textový odkaz a stránka sa dala nájsť len v katalógoch, ktoré sa svojím formátom veľmi nelíšili od telefónneho zoznamu.

Na Slovensku s 22-ročným meškaním

Za rok vzniku internetu je považovaný rok 1969. Vtedy vznikol ARPANET, prvá oficiálna sieť, spájajúca štvoricu univerzít v Kalifornii a Utahu. Rozrastal sa iba pomaly. V nasledujúcich 13-tich rokoch do neho bolo pripojených iba 213 počítačov. Do konca osemdesiatych rokov ARPANET svoj rast zrýchlil, aby napokon uvoľnil miesto pre World Wide Web a teda internet ako medzinárodnú sieť sietí, tak ako ju poznáme dnes.

Začiatok 90. rokov predstavoval na Slovensku obdobie mnohých zmien, spoločenských i technologických. Podobne ako v iných krajinách, aj u nás vznikali prvé zárodky „slovenského internetu“ na akademickej pôde. "Ľudia zo Slovenskej akadémie vied boli niekedy v deväťdesiatom roku na konferencii v Taliansku a tam sa prvýkrát stretli s internetom. Keď sa vrátili, povedali si, že je to perfektná vec a že by bolo treba niečo podobné vytvoriť aj na Slovensku," povedal v roku 2005 pre denník SME jeden z priekopníkov slovenského internetu Tibor Weiss.

Pripojenie vďaka Rakúšanom

Rakúske ministerstvo školstva bolo ochotné zaplatiť linku do Bratislavy, no ich podmienkou bolo, že budú rokovať len s jedným subjektom. Z tohto dôvodu v roku 1991 vznikol SANET, združenie slovenskej akademickej obce. Jeho snahou bolo vystavať domácu internetovú infraštruktúru a hoci internet bol v tom čase len pre akademikov, SANET počítal aj s komerčným využitím.

O pár mesiacov vznikla linka Banská Bystrica – Praha s rýchlosťou 9,6 kbit/s. Tesne pred osamostatnením Slovenska pribudli do vznikajúcej siete aj Košice, Nitra, Žilina, Zvolen a Bratislava, ktorá bola navyše spojená s Viedňou cez Eunet. Po rozdelení Československa bolo práve Slovensko to internetovo vyvinutejšie, keďže sme mali združenie a viac miest pripojených do siete.

Prvá slovenská webová stránka vznikla v roku 1994, vytvoril ju Ústav automatizácie a komunikácie v Banskej Bystrici. "Bola to jedna webstránka, na ktorej bolo napísané: Toto je stránka UAKOMu v Banskej Bystrici. Boli tam urobené nejaké položky a odkazy na FTP..." vysvetlil Tibor Weis.


Po roku 1995 si začal internet hľadať cestu aj k širšej verejnosti a vznikali prvé slovenské internetové služby. Napríklad prvý internetový katalóg, freemailová služba či elektronický spravodajský portál.

Denník SME bol vďaka projektu Slovenskej akadémie vied na webe už od roku 1994. Generálny riaditeľ vydavateľstva Petit Press Alexej Fulmek si spomína, že v roku 1994 jeho a vtedajšieho šéfredaktora denníka SME Karola Ježíka oslovila Slovenská akadémia vied s ponukou zverejňovať obsah novín na internete.

„Súhlasili sme a tak sa spravodajstvo denníka SME stalo súčasťou akademickej siete. Neskôr prevzala správu a hosting našej stránky sme.sk spoločnosť Gratex,“ hovorí Fulmek. „V roku 1999 sme vytvorili prvé online oddelenie pod vedením Valéra Kota. Stránku sme si začali spravovať sami a vznikla aj prvá online stratégia rozvoja,“ opisuje začiatky šéf vydavateľstva.

Internet sa v druhej polovici 90. rokov pomaly dostával z prostredí škôl, štátnych úradov a veľkých firiem aj do domácností a stával sa čoraz bežnejšou súčasťou života.

Zlaté časy internetových kaviarní

V auguste 1996 vznikla v Banskej Bystrici prvá internetová kaviareň s názvom Ďatelinka. "Po rozum sme si boli v Prahe, kde dovtedy existovala jediná kaviareň tohto druhu v celom bývalom Československu,“ povedal pre SME zakladateľ kaviarne Dušan Debnár v časoch jej najväčšej slávy.

Na začiatku bolo v prvej internetovej kaviarni osem počítačov a často sa stávalo, že sa čakalo na voľné miesto. Denne kaviareň navštevovalo okolo 50 ľudí. Spočiatku sem chodili najmä mladí ľudia, ale aj rodičia, ktorí mohli takto komunikovať s deťmi žijúcimi v zahraničí. V časoch, keď sa internet stával súčasťou domácností, internetové kluby a kaviarne zanikali, neskôr ich postupne nahrádzali obyčajné kaviarne poskytujúce bezplatné wi-fi pripojenie.

Rok 1996 bol prelomový pre celý svet vznikom prvého vyhľadávacieho robota od Google. Spolu s algoritmom, ktorý vytváral poradie stránok podľa toho, ako na seba vzájomne odkazujú, vznikla pomerne rýchla „kartotéka“ internetu, nemuseli ste si tak pamätať presné adresy webových stránok, ani používať komplikované katalógy.

Projekt, ktorý spustili dvaja študenti zo Standford University, výrazne zmenil spôsob, akým internet používame. Koncom roka 1998 mal Google indexovaných 60 miliónov stránok. Vyhľadávač i jeho algoritmus sa postupne vylepšoval, aby dokázal priniesť relevantnejšie výsledky v kratšom čase.

Praveký Facebook menom IRC

Pokles cien počítačov a ich narastajúci počet na pracoviskách a v domácnostiach celkom prirodzene rozvoju internetu pomohol. Zatiaľ čo dnes vnímame počítač, ktorý nemá pripojenie k sieti ako bezduché a nudné zariadenie, s ktorým sa takmer nič nedá robiť, v minulosti to bolo naopak. Internet ste si nechali domov zaviesť a až potom ste skúmali, čo sa s tým dá vlastne robiť.

Internet celkom zmenil spôsob zoznamovania sa hanblivých Slovákov. Zrazu už nebolo potrebné písať inzeráty a čakať na odpoveď, instantná anonymita znamenala pre mnohých doslova nový svet. Ale nebolo to len o zoznamovaní, vytvárali sa celé virtuálne komunity, ktoré v tej dobe na rozdiel od dnešnej, oveľa viac prerastali do reálneho života.

Spopularizovať internet na Slovensku pomohla mimoriadne populárna služba IRC (vznikla v roku 1988 vo Fínsku), ktorá používateľom umožňovala diskusiu cez sieť v reálnom čase. Na komunikáciu sa používali kanály označené mriežkou, dnes stále veľmi populárnym „hashtagom“.

IRC bežalo ako voľná platforma v tom zmysle, že jeho jednotlivé kanály sa nedali reálne vlastniť, objednať ani kúpiť. Fungovali len do tej doby, kým ich niekto udržiaval.

Operátori najväčších kanálov, ktorí používali znak @ pred menom, boli celé roky doslova internetovými celebritami. V júli 1994 sa dokonca uskutočnilo prvé stretnutie diskutérov z IRC, na Donovaloch sa ich zišlo takmer 90. Komunity sa stretávali vonku, v krajských mestách sa prakticky väčšina stálych účastníkov poznala, čo je dnes naozaj nemysliteľné. Každý však figuroval pod svojou prezývkou a práve anonymita bola základom i nepísanou normou pre verejnú komunikáciu.

Ľudia na IRC kanáloch napríklad organizovali kvízy. Existovali na nich špecializované kanály ako napr. #kviz, alebo #zabava, ktoré v tej dobe poznal asi každý.

Na používanie lokálneho IRC kanálu #cs spomínal aj ďalší z otcov slovenského internetu Ján Vajda: "Bývalo na ňom naraz okolo 30 ľudí, mali sme pocit, že je tam neznesiteľne plno,“ povedal Vajda pre SME.

Od telefónov k telefónom

Internetové kaviarne mali výhodu relatívne rýchleho pripojenia, ktoré v časoch ISDN liniek dosahovalo rýchlosť 64 alebo 128 kbit/s. Celú kaviareň obslúžila jediná takáto linka. Pripojenie bolo zúfalo pomalé, no na jednoduchý obsah, ktorý vtedy na internete bol, to stačilo.

Pre domácnosti bolo najbežnejšie pripojenie cez telefónnu linku a analógový modem. Na zvuk vytáčania telefónneho čísla a potom škrípanie modemu pri pripájaní nezabudne asi nikto, kto dial-up aspoň raz okúsil.

Dial-up dosahoval v čase svojej najväčšej slávy rýchlosti od 14,4 do 56 kbit/s a platilo sa za dobu pripojenia, čiže hovoru na číslo poskytovateľa internetu. Uvedené rýchlosti sú len teoretické a veľa záviselo od kvality telefónnej linky, takže reálna rýchlosť bola často polovičná. Pripojenie sa, stiahnutie elektronickej pošty a odpojenie sa trvalo pár minút. No tí, ktorí prepadli browsovaniu internetom či online komunikácii, mohli mesačne vyrobiť účty za telefón, ktoré dokázali otriasť rodinnými rozpočtami.

V roku 1999 ste na internete cez telefónnu linku surfovali v silnej prevádzke (od 7:00 do 19:00) za 63 Sk na hodinu, v slabej za polovicu. Viete si predstaviť, že by ste dnes za celý deň pripojenia na internete platili asi 50 eur?

Bežnou praxou bolo plánovanie, pripraviť si adresy webstránok, ktoré sme chceli navštíviť, pootvárať každú z nich v osobitnom okne a stiahnuť si ich obsah k sebe do počítača a čítať až potom, offline.

Ušetriť sa dalo aj sťahovaním počas „slabej tarify“, čo však bolo väčšinou od polnoci do šiestej hodiny ráno. Pre pripojenie v domácnosti bolo treba vlastniť modem, prichystať si balík peňazí a dostatok trpezlivosti. Internet bol luxus, ktorý si nemohol dovoliť každý.

Revolúcia menom DSL

Zmenu prinieslo až nové tisícročie. Okolo roku 2003 sa začalo výraznejšie presadzovať DSL pripojenie. DSL používa rovnaké telefónne linky ako dial-up a spočiatku bolo v porovnaní s ním pomerne drahé, no zato rýchlejšie a stabilnejšie. DSL iba veľmi pozvoľne znižovalo svoje ceny na úroveň, keď si ho konečne mohla dovoliť samostatná slovenská domácnosť. Internet ste síce už mohli mať doma, dokonca aj trvale pripojený, pretože za čas pripojenia sa už neplatilo, museli ste však dávať pozor na spotrebu dát.

Poskytovatelia pripojenia ponúkali neobmedzené pripojenie, no podmienkou používania bol Fair Use Policy limit. Ak ste nepopulárny "FUP limit" prekročili, nasledovalo, v tom lepšom prípade, prudké zníženie rýchlosti pripojenia, v tom horšom aj nemalý finančný doplatok.

V roku 2003 bola priemerná mesačná mzda necelých 14 500 korún, DSL s rýchlosťou pripojenia 768 kbit/s stál okolo 3500 korún mesačne. V dnešných pomeroch by to znamenalo platiť za príšerne pomalé pripojenie zhruba 220 EUR. Postupne sa objavovali vylepšené technológie VDSL a ADSL a ich varianty, ktoré sa používajú dodnes.

Postupne sa rýchlosť pripojenia začala zlepšovať a Slováci patrili k tým šťastlivcom, ktorí si mohli užiť v porovnaní s ďalšími krajinami EÚ nadpriemerne rýchly internet. Po roku 2010 rástol počet pripojení cez optické siete a koaxiálne siete s káblovými modemami novej generácie.

V prieskume analytickej spoločnosti Point Topic z roku 2013 bolo Slovensko v pokrytí optikou na treťom mieste v rámci EÚ. Operátori sa spočiatku zamerali na krajské mestá, no postupne sa dostáva aj do okresných miest, rovnako ako pripojenie cez koaxiálne siete rozvodov káblovej televízie.

Dnes dosahuje internet rýchlosť do 150 Mbit/s a teda s teoretickou priepustnosťou 10000x väčšou ako dial-up vo svojich počiatkoch. A popritom zvláda aj káblovku s množstvom programov vo vysokom rozlíšení.

Ak ste bývali v lokalite, kam metalický či optický kábel neviedol, mali ste na výber pripojenie vzduchom. Mobilní operátori využívali na začiatku 21. storočia mobilný internet cez GPRS s rýchlosťou do 56 kbit/s. Každý prenesený megabajt mal cenu zlata a prenos bola závislý aj od kvality mobilného signálu. Domácnostiam slúžilo mikrovlnné pripojenie, hranaté plastové antény vidíme na fasádach mnohých domov na vidieku aj teraz, hoci ho postupne vytláča moderné 4G pripojenie.

Rýchle a dostupné dáta vo vzduchu

V roku 2005 predstavili mobilní operátori EDGE, ktorý internet v mobiloch zrýchlilo štvornásobne. Predplatené balíky boli stále pomerne drahé, navyše každý prenesený megabajt stál v začiatkoch v prepočte takmer 1,50 EUR.

Telefóny zmenili svoju podobu a namiesto tlačidiel sa vydali cestou veľkých dotykových displejov. Smer ukázal prvý iPhone, ktorý prišiel na trh pred desiatimi rokmi a v roku 2009 sme si už mohli v rozvíjajúcich sa smartfónoch užiť aj pomerne rýchly mobilný internet. Operátori dosiahli rozumné pokrytie 3G sieťami s rýchlosťou 384 kbit/s.

Skutočný rýchly internet v mobile tak, ako ho poznáme dnes je označovaný aj ako 3,5G. Maximálna prenosová rýchlosť je 14,4 Mbit/s, takže fotka zhotovená smartfónom sa dala stiahnuť asi za sekundu. Predtým na to v porovnaní potreboval pol minúty.

Rýchlosť optiky či káblového pripojenia do malého zariadenia, ktoré so sebou stále nosíme vo vrecku, umožňujú mobilné siete štvrtej generácie a technológia LTE. Prenosová rýchlosť je pritom 73, 150, 225 a v niektorých lokalitách až 300 Mbit/s. Už spodná hranica je dostupná z hľadiska pokrytia signálom pre takmer 9 z 10 obyvateľov Slovenska a stiahnutie či odoslanie nie jednej fotografie, ale celých albumov a videí vo vysokom rozlíšení je otázkou pár sekúnd.

Podľa prieskumov Eurostatu, v roku 2015 až dve tretiny obyvateľov EU-28 použilo internet každý deň. Ďalších 9% ho využilo aspoň raz týždenne. K týmto číslam výrazne pomohli práve mobilné zariadenia, vďaka ktorým nie sme pripútaní na jedno miesto a internet môžeme využiť kdekoľvek. Bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali, smartfón vytiahneme z vrecka aj na desať sekúnd počas jazdy výťahom, len na rýchle prebehnutie noviniek na Facebooku.

Rýchle dáta vo vrecku však dokážu oveľa viac a smartfón dnešnej doby bez nich stráca zmysel. Funkcia telefonovania sa posúva do úzadia a len približne 10% z času, ktorý strávime držaním smartfónu v ruke použijeme na telefonovanie. Komunikácia na sociálnych sieťach, fotografovanie, sledovanie online videa, navigácia, zdieľanie súborov, teda činností „významnejších“ než telefonovanie pribúda. Mobilný internet sa tak stáva dôležitejším ako predplatený hlasový paušál a operátori musia ponúkať adekvátne veľké dátové balíčky, aby zväčšujúci sa objem dát dokázali pokryť.

Rýchle mobilné dáta v objemoch, ktoré odzrkadľujú potreby moderného smartfónu nájdete v ponuke mobilného operátora O2. Trojica programov, pri ktorých sú SMSky a telefonovanie až na druhom mieste, štartuje pri balíku 4 GB dát spolu so smartfónom, ktorý využije rýchlosť mobilného LTE internetu naplno.

Tento článok vám prináša O2.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Čítajte ďalej

Aká je kvalita vzduchu vo vašom meste? Skontrolujete si ju online Foto

Kvalitu ovzdušia môžete sledovať po hodinách.

Európsky index kvality vzduchu.

Ako vyzeral prvý medzihviezdny návštevník, ktorého sledovala aj Slovenka Video

Bizarný objekt preletel našou Slnečnou sústavou v septembri a októbri.

Vizualizácia medzihviezdneho asteroidu 1I/2017 U1 'Oumuamua.

Slovenka pozorovala prvý medzihviezdny asteroid: už ho nikdy neuvidíme Plus

Podobných asteroidov z medzihviezdneho priestoru uvidíme viac, hovorí Eva Lilly z Astronomického ústavu v Honolulu na Havaji.

Ilustračné foto.

Je lepší vinyl alebo cédečko? Čo o kvalite zvuku hovorí matematika Foto

Fanúšikovia na platne nedajú dopustiť, argumentujú vernosťou zvuku.

Ilustračné foto

Spoločné bývanie, genetika a porno. Môžu byť príčinou rozvodu?

Veda vysvetľuje, ktoré faktory môžu a nemôžu zvýšiť riziko rozvodu.

Ilustračné foto.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop