Tibor Weis (vľavo) a Ján Vajda zo Zvolena stáli začiatkom 90. rokov pri zrode slovenského internetu.
Slovenský internet tento rok oslávil svoje trináste narodeniny. Pri jeho začiatkoch stáli aj dnešný podpredseda akademickej siete Sanet Tibor Weis a Ján Vajda, ktorý ešte donedávna pracoval ako administrátor najstaršieho freemailového servera Pobox.sk. Obaja sú zo Zvolena a v čase slovenských internetových začiatkov mali sotva dvadsať rokov - denníku SME popísali, ako sa najväčšia počítačová sieť na Slovensku zrodila.
Rozdelenie prekazilo vznik Fernetu
"Ľudia zo Slovenskej akadémie vied boli niekedy v deväťdesiatom roku na konferencii v Taliansku a tam sa prvýkrát stretli s internetom. Keď sa vrátili, povedali si, že je to perfektná vec a že by bolo treba niečo podobné vytvoriť aj na Slovensku." spomína si Tibor Weis. Oslovili univerzity a iné organizácie a začali sa diskusie o tom, ako myšlienku premeniť na realitu.
"Vtedy ešte neexistovali žiadne organizácie, boli iba jednotlivé záujmové skupiny," hovorí. Ich členovia sa aj preto najprv nevedeli dohodnúť. "Nakoniec prišla ponuka z rakúskeho ministerstva školstva, ktoré bolo ochotné zaplatiť linku do Bratislavy, ale chcelo rokovať iba s jedným subjektom." To bol jasný signál: "Ak sa nedohodnete, nič nebude."
V roku 1991 teda na Slovensku vznikol SANET, združenie slovenskej akademickej obce snažiacej sa o vystavanie domácej internetovej infraštruktúry. Hlavným predstaviteľom sa stal profesor Pavol Horváth zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Aj keď v tom čase na internet pristupovali iba univerzity, do svojich stanov SANET zámerne umiestnil klauzulu, ktorá zo spolupráce nevylučovala ani iné subjekty, ktoré "podporujú rozširovanie siete".
Začiatkom roku 1992 existovala na Slovensku iba jediná linka z Banskej Bystrice do Prahy s rýchlosťou 9,6 kilobajtu za sekundu. Eunet mal navyše ešte spojenie Bratislava - Viedeň. V septembri pribudla na mape SANET-u linka Zvolen - Banská Bystrica, oživilo sa spojenie do Košíc, Bratislavy, Nitry a Žiliny. Takto teda vyzeralo pokrytie Slovenska tesne pred osamostatnením.
Po rozdelení Československa sa skončili úvahy o vytvorení jednotnej federálnej siete (z tohto obdobia sa traduje historka o oficiálnom návrhu z roku 1992, podľa ktorého sa mohla spoločná federálna organizácia volať "FERNET"). V roku 1993 už nezávisle od seba fungovali v bývalom Československu dve organizácie - CESNET a SANET.
"Oproti Čechom sme mali dve výhody: mali sme združenie a mali sme na internet pripojené už viaceré mestá, kým v Čechách bolo na internete iba jedno pracovisko," hovorí Weis.
Prvá webstránka bola v Banskej Bystrici
Výhody internetu reálne ako prví pocítili tí, ktorí ho začali využívať na komunikovanie s ľuďmi v zahraničí. "Niektorých sme na internet museli doslova nútiť," usmieva sa Weis. Aj vzdelaní ľudia z akademickej pôdy naň totiž spočiatku hľadeli skepticky. Weis spomína na historku, ktorá sa odohrala na univerzite v jeden piatkový večer: "Chcel som si vytlačiť nejaký dokument, ale na tom istom počítači akurát dokončoval skriptá jeden z profesorov. Vravel, že musím počkať, lebo potrebuje dokončiť dokument, rýchlo ho vytlačiť a utekať na poštu, aby to o mesiac stihlo vyjsť v nejakom zahraničnom zborníku. Spýtal som sa ho, prečo nepoužije mail. On na to: Potrvá ešte pekných pár rokov, kým u nás budeme mať e-mail." Profesorovi, ktorý sa sám s internetom stretol už na svojich cestách v zahraničí, sa vôbec nechcelo veriť, že by v deväťdesiatom treťom mohlo na Slovensku čosi také reálne fungovať.
Internet však rýchlo spopularizovala chatovacia služba IRC (internet relay chat), ktorá mala ako prvá na Slovensku skutočne masové využitie. "IRC malo zrazu význam aj pre bežných ľudí. Začali vznikať diskusné skupiny a v nich boli stále nejakí užívatelia." Vtedajšia predstava o masovom dialógu bola dosť vzdialená od tej dnešnej. Ján Vajda si spomína na IRC kanál #cs: "Bývalo na ňom naraz okolo tridsať ľudí, mali sme pocit, že je tam neznesiteľne plno."
Dňa 22. júla 1994 sa na Donovaloch uskutočnilo prvé stretnutie diskutérov z IRC, zišlo sa ich tam 87. Medzi prvých "internetových ľudí" na Slovensku patril aj hudobník Jaro Filip. "Mal veľmi blízko k technike, komunikoval na IRC, používal počítače. Bol jedným z tých, ktorí ako prví začali do internetu prinášať ľudský rozmer," spomína si Ján Vajda.
Keď v roku 1994 nastúpil world wide web, ľudia začali na internet umiestňovať tzv. reporty internetových služieb. Išlo o zoznamy veľmi podobné zlatým stránkam: boli to zoznamy FTP serverov triedené po krajinách, zoznamy webstránok a podobne. Nejako podobne vraj mohla pôsobiť aj prvá slovenská webová stránka, vytvoril ju Ústav automatizácie a komunikácie v Banskej Bystrici. "Bola to jedna webstránka, na ktorej bolo napísané: Toto je stránka UAKOMu v Banskej Bystrici. Boli tam urobené nejaké položky a odkazy na FTP..." hovorí Tibor Weis.
Prvé profesionálne servery
V roku 1996 začali vznikať prvé slovenské internetové značky, z ktorých niektoré existujú dodnes. Pobox.sk dlho fungoval ako prvá webmailová služba na území Slovenska. "Kolega mi poslal e-mail, že videl americký server Hotmail.com a že sa mu tá služba celkom páči. Moja prvá reakcia bola: to je ale pekná blbosť, kto by už dnes využíval web na pracovanie s elektronickou poštou?" spomína Ján Vajda. Nakoniec však zvíťazili potreby bežného návštevníka, služba Pobox.sk vznikla a začala sa postupne rozvíjať. "Na začiatku sme si hovorili: keď bude prvá tisícka používateľov, oslávime to. Ani sme sa však nenazdali a bolo ich desaťtisíc," hovorí Ján Vajda, ktorý v tomto období začal POBOXu robiť administrátora.
Vznikali aj ďalšie projekty - Netáčik, Sieťovka, Siska. (Denníky SME a Pravda boli vďaka projektu Slovenskej akadémie vied na webe už od roku 1994, SME sa v roku 1996 presťahovalo na vlastnú doménu.) Všetky spájalo nadšenie, zároveň však mnohé z nich boli kópiami úspešných zahraničných projektov. "Robilo sa to všetko aj s ohľadom na to, čo funguje v zahraničí a či to má úspech," vraví Vajda. Tak vznikol aj dnes najväčší server Zoznam.sk, ktorý bol klonom českého Seznamu. Ten sa zasa inšpiroval americkým Yahoo.com.
Vo svete sa od roku 1998 píše éra "dot-com boomu", na Slovensku sa v tomto čase webovské stránky ešte len začali komercionalizovať. Prvým podnetom bolo zvýšenie hardvérových požiadaviek ako reakcia na nárast počtu používateľov. Začína sa čoraz viac objavovať internetová reklama. Keď na začiatku tretieho tisícročia bublina spľasla, niektoré predimenziované projekty zanikli. Príkladom bol spravodajský portál Edom.sk, ktorý platil novinárov píšucich len pre internet, robil veľkú reklamu a prezentoval sa ako prvé slovenské internetové noviny, hovorí Ján Vajda. Server po prasknutí internetovej bubliny zanikol.
Generačná výmena
V roku 2000 už mnoho projektov vzniknutých v skoršom období neexistuje, na našom internete začali dominovať minimalistické tendencie - prevádzkujú sa iba tie služby, ktoré majú šancu zarábať. Obsahové prázdno podľa Weisa sčasti spôsobila generačná výmena. "Ľudia, ktorí predtým na internete robili, sa dnes už venujú iným veciam, trochu zostarli, majú rodiny... a menej času venovať sa projektom z nadšenia."
Vajda sa domnieva, že dnes už nemožno vyrábať stránky tak ako kedysi, projekty typu "one man show" nemajú šancu na prežitie: "Vďaka masívnemu rozvoju internetu je momentálne malá šanca, aby niekto urobil dobrý projekt, ktorý mu potom neprerastie cez hlavu. Ihneď narastú časové i výkonnostné nároky a on sa musí potýkať s problémom, či to naďalej robiť na úkor školy alebo práce, alebo sa tým začať živiť. Toto nebolo v časoch, keď vašu internetovú stránku mohlo týždenne navštíviť maximálne desať ľudí," spomína Vajda. Malé servery sa aj preto začínajú zaraďovať do väčších štruktúr, na Slovensku je príkladom takejto tendencie napríklad odkúpenie servera Referaty.sk portálom Atlas.sk.
Tí, ktorí to začali
Na Slovensku stále neexistuje pojem internetová osobnosť. Ľudia, ktorí pre internet niečo významné urobili, ostávajú v úzadí. V českej internetovej komunite naopak existuje viacero takýchto ľudí, ktorí sú všeobecne uznávaní - píšu, publikujú, mnohí sa prezentujú aj na vlastných blogoch. "U nás dnes každý pozná Zoznam.sk, Post.sk, Sme.sk - málokto však vie, kto za nimi stojí," konštatuje Vajda.
Slovenské internetové osobnosti porovnáva s ľuďmi, ktorí kedysi dávno zapájali telefón. "Predtým prišiel veľavážený odborník, doniesol aparát, natiahol káble. Dnes je degradovaný na úroveň údržbára, ktorý vám zašliape koberec."
"Internet je môj život, venujem sa mu od začiatku a nemyslím si, že sa to zmení," hovorí napriek tomu Tibor Weis. "Mám pocit, že je to niečo veľmi zmysluplné."
Jedno z prvých zariadení, ktoré na Slovensku umožňovalo pripojiť sa na internet a v roku 1992 urobilo prvý internetový "ping", krátke spojenie z Banskej Bystrice do Prahy. Maximálna prenosová rýchlosť, ktorú ponúka, je 9,6 kilobajtu za sekundu.
