NEW YORK, BRATISLAVA. Každý človek má v tele akési vnútorné hodinky. Telo ich prirodzene sleduje a vďaka nim vie, kedy má spať a kedy bdieť.
Niektorým ľuďom tikajú pomalšie a môže za to genetika. Ak sa vám v noci nedá spať a ráno máte problém vstať na zvonenie budíka, nemusí to znamenať, že ste lenivý, máte iba genetickú mutáciu.
Naznačuje to výskum v prestížnom vedeckom časopise Cell.
Zmutovaný rytmus
Niektorí ľudia majú prirodzene spánkový režim ako nočné vtáky. Zaspávajú až niekoľko hodín po polnoci a ráno majú problém vstávať. Večer sa opäť prebudia, vydržia dlho hore a tak sa dostanú do začarovaného kruhu spánkovej poruchy. Vo vážnejších prípadoch im diagnostikujú syndróm odkladanej spánkovej fázy.
Výskumníci z Rockefellerovej univerzity v New Yorku zistili, že niektorí ľudia s touto diagnózou majú zvláštnu genetickú mutáciu. Prvýkrát ju objavili v roku 2010 u 46-ročnej ženy, ktorá trpela neskorými spánkovými cyklami.
“Nositelia tejto mutácie majú dlhšie dni, než im poskytuje planéta, takže sa v podstate celý život hrajú na naháňačku.
„
Aby zistili, čo jej je, umiestnili ju do bytu bez okien, televízie a internetu. Jej spánok sa však výrazne nezlepšil – jej vnútorné hodinky bili stále v 25-hodinovom cykle a jej spánok bol prerušovaný. Keď výskumníci preskúmali jej DNA, objavili jedinú malú mutáciu v géne CRY1.
Gén CRY1 ovláda cirkadiánny rytmus človeka. Telu hovorí, kedy treba ísť spať a kedy sa zobudiť. Vedci však nevedeli vysvetliť, ako dokázala malá mutácia ovplyvniť spánok v takej veľkej miere.