ARMONK, BRATISLAVA. Jediný atóm stačí v laboratórnych podmienkach na to, aby bolo možné uložiť jeden bit informácií.
Firma IBM pracuje na technológii, ktorá by mohla byť základom pre dátové centrá budúcnosti.
Magnetický záznam má bohatú históriu a neustále sa zhusťuje. Drôty s magnetickým záznamom, veľké disky sálových počítačov, diskety, či pevné disky notebookov a malé pamäťové médiá MicroDrive vždy využívali rovnaký princíp.
Hlavička zariadenia prenesie magnetickú informáciu na nosné médium, aby ju následne mohla opakovane prečítať. Záznam je trvalý, nevyžaduje napájanie.
V extréme možno vďaka novým materiálom a postupom zájsť tak ďaleko, že na plochu nie väčšiu ako platobná karta je možné uložiť plný archív iTunes, ktorý pozostáva z 35 miliónov hudobných skladieb.
Kam si v budúcnosti uložíme fotografie a piesne Čítajte Vedci podľa magazínu Digital Trends použili substrát z oxidu horčíka, na ktorý umiestnili jednotlivé atómy holmia. Hoci vzdialenosť medzi nimi nebola väčšia ako 1 nanometer, každému z atómov dokázali prostredníctvom skenovacieho tunelovacieho mikroskopu udeliť magneticky rozlíšiteľný stav.
Hoci celý proces prebieha v prostredí blízkemu vákuu pri teplote tekutého dusíka, do budúcnosti nie je vylúčené že dátové centrá budú s podobným druhom záznamu pracovať. IBM v tejto chvíli nemá metódu pre rýchle ukladanie a čítanie dát, študuje iba materiály a princípy, aby našla príležitosti pre zhustenie magnetického záznamu.
Hovorí sa o veľkých archívoch a dátových centrách, ktoré sú repozitármi odložených dát, ku ktorým netreba pristupovať v reálnom čase. Knižnice s dátovými páskami, podávačmi a mechanikami by tak raz mohli nadobudnúť šikovnejšiu podobu.
