Kedysi sme informácie uchovávali výhradne v mozgoch. Človek je však zábudlivé stvorenie a naše mysle nie sú práve najspoľahlivejšie zdroje poznania.
Dôležité informácie sme preto začali kresliť na steny, zapisovať na hlinené dosky a cez papier postupne prešli k platniam a fotografiám.
Analógové záznamy však bývajú náchylné na poškodenia, a nakoniec sme vymysleli cédečká, pevné disky a digitálne cloudové úložiská. No ani tie nestačia, vedci preto hľadajú nové možnosti, ako by sme v budúcnosti mohli ukladať informácie.
1. Héliové disky
Málokto si dnes kúpi počítač, kde sú namiesto SSD diskov bežné magnetické pevné disky. Na trhu sa však v posledných rokoch rozširujú aj takzvané héliové disky.
Namiesto vzduchu používajú v útrobách plyn. Disky musia pri otáčaní prekonávať menší odpor, čím vyžadujú menej energie a menej sa prehrievajú.
Zároveň môžu výrobcovia do jedného zariadenia pridať viac vrstiev diskov. V súčasnosti sa úložné kapacity pohybujú do desiatich terabajtov, do roku 2018 by podľa portálu The Register mohli narásť na osemnásť terabajtov.
TIP: Pozrite si odborné recenzie na externé disky a porovnajte ceny v obchodoch.
2. Hologramy
Vedci dlhodobo pracujú na technológii, ktorá by umožňovala zapisovať informačné bity do vrstiev hologramov.
Metóda sa podľa portálu Tech Radar najviac podobá iným optickým médiam ako sú CD a DVD. Hologramové úložisko však neukladá dáta v dvoch, ale v troch dimenziách.
Keďže sa cédečká krútia, laser dokáže dáta čítať iba lineárne. Pri hologramoch sa dá informácia uložiť do rôznych vrstiev, ktoré sa dajú čítať súbežne - výsledkom bude rýchlejší prenos dát. Nevýhodou je, naopak, pomalé zapisovanie informácií.
Pionierom v tejto oblasti bola firma InPhase, ktorá pred piatimi rokmi vyhlásila bankrot. Technológia však má dlhú životnosť a vďaka vedeckej fantastike sú hologramy jednou z obľúbených vízií budúcnosti.