To, že svetelné receptory majú rastliny v listoch, stonkách, kvetoch, a dokonca aj v koreňoch, vedci potvrdili už dávno.
Práve korene však veľmi dlho predstavovali pre biológov záhadu. Ako je možné, že majú korene svetelné receptory, keď sa nachádzajú pod zemou? Ako sa k nim svetlo, ktoré je nevyhnutné pre rast celej rastliny, dostáva?
Nová štúdia v žurnáli Science Signaling naznačuje, že rastliny si na tento proces vymysleli systém, ktorí dnes vedci prirovnávajú k fungovaniu súčasnej modernej technológie - k optickému káblu.
Kľúčová je stonka
Vedci z Južnej Kórey aj Nemecka fenomén skúmali na rastline s názvom Arabidopsis thaliana, teda Arábkovke Thalovej. Účelovo si vybrali také vzorky rastlín, ktoré mali pod zemou úplne celé korene.
To, že kľúčovou časťou celého procesu bude stonka, by pravdepodobne tipoval aj laik.
Pri výskume však vedci prišli na úplne nový poznatok. Ozrejmuje fenomén, na ktorý doteraz biológovia nepoznali odpoveď - či stonka koreňom posiela samotné svetlo, alebo rovno hotové chemické látky, ktoré korene vyživujú.
Podľa novej štúdie je správnou odpoveďou prvá možnosť.
Rastliny sa vedia porozprávať, majú vlastný internet Čítajte Svetlo je rýchlejšie
Na to, aby vedci zaznamenali, či korene prijímajú reálne svetlo, použili optické vlákno. Spojili ním zdroj svetla a stonku rastliny, na konce koreňov zas pripevnili detektor, ktorý mal potvrdiť, keď do nich svetlo dorazí.
Svetlo ako prvé zachytili listy či kvety rastliny. Keď sa do svetelných receptorov koreňov, teda takzvaných fytochrómov, skutočne pomocou stonky dostalo reálne svetlo, vyvolalo produkciu proteínu menom HY5. Práve ten je nevyhnutný pre rast koreňa, a teda celej rastliny.
Podľa vedcov to dáva zmysel - dvojhodinový prechod svetla z listov pod zem je rýchlejší, ako by to bolo v prípade prechodu chemických látok.
A prečo by mal celý proces zaujímať aj laikov? Porozumenie procesu môže priniesť veľké zmeny pestovania rastlín v skleníkoch - a to môže byť dobrou správou pre každého, kto si chce dať chutné a voňavé paradajky počas celého roka.
DOI: 10.1126/scisignal.aaf6530
