SME

Rastliny sa vedia porozprávať, majú vlastný internet

Rastliny sa rozprávajú pomocou látok, ktoré vylučujú do vzduchu, ale aj prostredníctvom podhubia.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: Pixabay/cc/Skitterphoto)

BRATISLAVA. Stačila len malá slovná hračka a vedci zrazu mali v rukách skvelý, a ešte k tomu aj vtipný názov pre fenomén, ktorý skúmali.

Inšpirovali sa názvom hypertextového internetového informačného systému, teda World Wide Webu. Biológovia však nehovoria o internete, ale o prírode - a tak slovíčko “world” vymenili za “wood”, teda v preklade drevo či les.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stromy si statusy nepíšu, na svojich sociálnych sieťach však komunikujú po svojom. Spôsobov, akými si rastliny medzi sebou vymieňajú informácie, je viacero. 

SkryťVypnúť reklamu

Majú aj dialekty

Ani si to možno niekedy neuvedomujete, no prvý z rastlinných komunikačných procesov vnímate aj vy. Ide napríklad o tie situácie, keď zacítite vôňu čerstvo pokosenej trávy či odtrhnutej bylinky.

Látky, ktoré v momente ohrozenia rastlina vylúči do vzduchu nie sú primárne určené pre človeka. Informáciu o tom, že ju ktosi napadol, posúva ďalším rastlinám. Podobná situácia sa zopakuje aj pri napadnutí škodcom.

Vedci tvrdia, že molekuly látky fungujú ako varovanie. Rastliny rovnakého, a niekedy dokonca aj iného druhu, ktoré sa nachádzajú v blízkosti miesta, sa tak stanú menej zraniteľnými - vytvoria si látky, ktoré škodcov od útoku odradia. Napríklad tak, že do svojho tela rastlina vylúči toxín, ktorým sa stane ťažšie stráviteľnou.

Vedci dokonca hovoria o tom, že látky, ktoré vylučujú rastliny jedného druhu na jednom mieste, a látky, ktoré vylučuje rovnaký druh v inej lokalite, sa líšia.

SkryťVypnúť reklamu

“Vyzerá to teda tak, že vo svojej reči majú dokonca aj regionálne dialekty,” hodnotí zistenie podľa webu Science Alert profesor rastlinnej biochémie na Westminsterskej univerzite Stuart Thompson.

Údajne sa takto podarilo rastlinám komunikovať medzi sebou náhodou. Nemecký botanik Martin Heil a mexická biotechnologička Rosa María Adame Alvarezová v štúdii zverejnenej v žurnáli Biology Letters tvrdia, že sa schopnosť vyvinula z toho, že jedna časť rastliny chcela posielať vzduchom látky do jej inej časti.

Na hubovej sociálnej sieti

Vylučovanie látok do vzduchu však nie je jediným komunikačným systémom.

Podľa autora novej knihy The Hidden Life od Trees Petra Wollhebena druhú sociálnu sieť predstavuje podhubie. Tvrdí, že korene rastlín sa do istej miery podobajú na ľudské nervy. Zaznamenávajú chemické aj elektrické signály.

SkryťVypnúť reklamu

Informácie o bolesti či nebezpečenstve si z nich dokážu prenášať práve prostredníctvom húb. Ako komunikačný kanál huby nepôsobia nezištne - aj im sa oplatí, aby spájali čo najviac rastlín, kŕmia ich totiž cukrom.

Hubám sa tak robiť sprostredkovateľa oplatí. Kým budú žiť stromy, budú žiť aj huby. Ak sa informácia o nebezpečenstve od jednej rastliny k druhej nedostane, poškodí či zabije to nielen ju, ale aj časť podhubia.

V tomto prípade však nejde len o komunikáciu na krátku vzdialenosť, ako to bolo pri vzduchu. Podhubie dokáže spájať aj väčšie oblasti.

Systém je jednoduchý - rastlina, ktorá je na sieť podhubia napojená, informáciu dostane a dokáže sa podľa nej zariadiť. Rastlina, ktorá na Wood Wide Webe a hubovej sociálnej sieti pripojená nie je, žiadnu informáciu nedostane.  

SkryťVypnúť reklamu

DOI: 10.1098/rsbl.2010.0440

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu