Poruchy spánku, bolesti hlavy. Aké sú dôsledky zmeny času

Zmätok, nepríjemné posuny aj ranná neistota. Čo sa s ľuďmi deje, keď sa mení čas.

Ilustračné foto. (Zdroj: FOTOLIA)

P rvé náznaky zavedenia letného času sa objavili už na konci 18. storočia. Americký vedec Benjamin Franklin uvažoval, ako lepšie využiť denné svetlo, aby sa ušetrilo za sviečky.

Vážne sa však o tejto téme začalo diskutovať v súvislosti so spoločenskou modernizáciou, najmä so zavádzaním medzištátnej vlakovej dopravy, ktorá si vynucovala koncom 19. storočia zavedenie jednotného stredoeurópskeho času.

Prvý zásah do jeho úpravy priniesla až prvá svetová vojna. V roku 1916 zaviedlo letný čas Švédsko, neskôr Nemecko a s ním aj jeho spojenec Rakúsko-Uhorsko. Je však potrebné dodať, že vtedajšie nariadenie do určitej miery rešpektovalo prirodzený biorytmus človeka a posun o hodinu dopredu sa zaviedol v období od 1. mája do 30. septembra.

Článok pokračuje pod video reklamou

Vo Veľkej Británii dokonca fungoval až od druhej polovice mája. Po prvej svetovej vojne sa toto opatrenie veľmi rýchlo zrušilo.

Ekonomické dôvody

Počas druhej svetovej vojny platil letný čas nepretržite od 1. apríla 1940 do 4. októbra 1942 a potom naďalej v priebehu letných mesiacov od roku 1943 do roku 1949.

Dôvodom bola rýdzo ekonomická úvaha o zvýšení produkcie zbrojárskeho priemyslu vzhľadom na predĺženie denného svetla vo večerných hodinách. V noci platila povinnosť zatemnenia, čo komplikovalo továrenskú výrobu.

Po vojne prevládli, prirodzene, ekonomické dôvody. V tom období to však malo určitú logiku. Po druhej svetovej vojne platili v niektorých častiach Európy zmeny času, v Nemecku boli dokonca zavedené v okupačných zónach posuny o dve hodiny.

V tých časoch malo jeden unikát aj Československo, ktoré vládnym nariadením z 27. novembra 1946 zaviedlo od 1. decembra 1946 zimný čas, teda posunutie o hodinu neskôr oproti stredoeurópskemu času.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4QWY na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C4QWY na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Výskum spánku


Článok je zaradený aj do ďalších tém Bolesť, Spánok a únava

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kaliňáka k únosu Vietnamca doteraz nikto nevypočul

Bývalého ministra vnútra ani nepredvolali.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Prečo sa gang financovaný Kremľom usídlil na Slovensku

Aké je posolstvo Nočných vlkov u nás.

ŠPORT

Šliapať v úniku? Je to nudné, vraví Sagan

Cez víkend nelenil. Majster sveta najazdil za dva dni dvesto kilometrov v únikoch.

Neprehliadnite tiež

Čo robiť, aby sa vám v lete neprehrieval telefón

Nedávajte telefón do mrazničky.

Podcast Klik

Klik: Prečo sa ľudia nechávajú očipovať

Prehľad technologických správ týždňa.