BRATISLAVA. Ak by ste si v stredoveku chceli v prítomnosti kráľa zavtipkovať na jeho adresu, mohol by to pokojne byť váš posledný vtip. Väčšinou si z kráľov mohli uťahovať výhradne ich dvorní šašovia.
Odvtedy sa ale pozícia zabávačov v maskách a prevlekoch postupne menila. Šasovia a klauni sú dnes atrakciami v cirkusoch a na detských oslavách.
Nie všetkým však prinášajú radosť a smiech, pre niekoho môžu byť najhoršou nočnou morou. Aj pre ľudí, ktorí netrpia koulrfóbiou - iracionálnym strachom z klaunov - môže byť pohľad na klauna nepríjemný a desívý.
Prečo sa klaunov tak bojíme?

1. Niečo nám na nich nesedí
Psychologickú príčinu strachu z klaunov načrtol už zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud. V nemčine sa napríklad slovo unheimlich (strašidelný) podobá na slovo heimisch (známy, domáci).
Podobné vzťahy funugjú aj v iných jazykoch. Freud preto tvrdil, že ak je nám niečo povedomé, no napriek tomu nám na danej veci či jave niečo nesedí, môže to na nás pôsobiť strašidelne. Potvrdzuje to aj štúdia zo žurnálu Frontiers in Human Neuroscience.
Funguje to napríklad pri zombíkoch aj pri klaunoch. Vieme, že klaun je bežný človek, no pre jeho masku, či vrstvu mejkapu nedokážeme odčítať jeho skutočný výraz tváre. Môže tak na nás pôsobiť ako hrozivý maskovaný cudzinec.
2. Nadprirodzené schopnosti
Klauni zvyknú robiť zvláštne a nepredvídateľné veci. Z rukávou vyťahujú nekonečné šnúry zo šatiek a do malinkého auta sa ich zmestí viac, ako kamarátov slovenských futbalových reprezentatov.
Najmä deti môžu považovať takéto schopnosti za nadprirodzené.
"Robia veci, ktoré vyvolávajú príval emócií, z ktorých môžu byť niektorí ľudia nadšení a niektorí zasa ohromení," vysvetľuje pre web Live Science klinická psychologička Kristin Kunklová.
3. Horory
Reputáciu klaunom zhoršuje aj častá spojitosť z hororovými filmami či inými psychopatickými postavami. Spomeňme si napríklad na Batmanovho nepriateľa Jokera či klauna Pennywise z minisérie To (It).
"Klauni sa vždy spájali s nebezpečenstvom a strachom, pretože posúvajú logiku k zlomovému bodu. Vtipom a výsmechom tlačia až na limity nášho porozumenia," vysvetľuje pre denník The Telegraph špecialista na klaunskú kultúru Andrew Stott.
DOI: 10.3389/fnhum.2011.00126/full