Nobelovou cenou za chémiu ocenili najmenšie stroje na svete

Trojica vedcov získala nobelovku za dizajn a syntézu molekulárnych strojov.

ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Nobelovu cenu za chémiu za rok 2016 získala trojica Jean-Pierre Sauvage, Sir J. Fraser Stoddart a Bernard L. Feringa.

Švédska kráľovská akadémia vied ich v stredu ocenila za dizajn a syntézu molekulárnych strojov. Vedci vytvorili molekuly, ktorých pohyb vieme ovládať . Najskôr však museli nové technológie priniesť obrovský pokrok v miniaturizácii a vo výpočtovej technike.

"Najprv som nevedel, čo mám povedať, bol som v šoku. Ale potom som sa cítil dojatý a poctený," povedal počas telefonického rozhovoru po vyhlásení jeden z laureátov Bernard L. Feringa.

Článok pokračuje pod video reklamou

Podľa jeho slov spolu s kolegami otvorili dvere do sveta nanostrojov, podobne ako kedysi bratia Wrightovci prispeli k rozvoju letectva.

Molekulárny motor

Cesta za tohtoročnou Nobelovou cenou za chémiu začala počiatkom osemdesiatych rokov. Jean-Pierre Sauvageovi sa v roku 1983 podarilo spojiť dve molekuly tak, aby sa dokázali pohybovať nezávisle od seba. Tým vlastne vytvoril veľmi primitívny molekulárny stroj.

Začiatkom deväťdesiatych rokov Fraser Stoddart vyrobil akési molekulárne koleso. Kruh sa pohyboval po molekulárnej osi – a na konci takýchto výskumov boli až maličké molekulárne výťahy, svaly či primitívne molekulárne počítače.

Bernard Feringa zase koncom deväťdesiatych rokov vytvoril čosi, čo pripomínalo molekulárny motor. „Pomocou svojich molekulárnych motorov dokázal rotovať sklený valec, ktorý bol až 10-tisíckrát väčší ako samotný motor,“ opisujú jeho výskum v tlačovej správe akademici z Nobelovej komisie.

„Tohtoroční laureáti vzali molekulárne systémy a preniesli ich z rovnovážneho stavu do stavu, keď ich pohyb dokážeme kontrolovať," vysvetľuje Nobelova komisia. „Ak sa na to pozrieme z pohľadu vývoja, dnes je molekulárny motor tam, kde bol v 30. rokoch 19. storočia elektrický motor. Vtedy ešte vedci nevedeli, že ich pohybujúce sa kolieska povedú k elektrickým vlakom, práčkam či ventilátorom."

Vyšli predpovede?

Minulý rok sa držiteľmi Nobelovej ceny za chémiu stali Tomas Lindahl, Paul Modrich a Aziz Sancar. Získali ho za mechanistický výskum opravy DNA.

Prečítajte si tiež: Odhalili, ako sa opravuje život. Výsledkom sú lieky

Podľa mediálnej spoločnosti Thomson Reuters mala tento rok nobelovka putovať do rúk buď jednému alebo dvom laureátom. Za použitie metódy na úpravu génov CRISPR-Cas9 v myšacích a ľudských bunkách ju mohli dostať George M. Church a Feng Zhang.

Vďaka objavu a zdokonaleniu tejto metódy boli minuloročnými favoritmi vedkyne Emmanuelle Charpentierová a Jennifer A. Doudnová.

Favoritmi boli aj Dennis Lo a jeho zistenie, že obehový systém matky a plodu je prepojený a Hiroši Maeda a Yasuhiro Macumura, ktorí objavili efekt priepustnosti a zadržiavania makromolekulárnych liečiv. Poskytli tak základy na liečbu rakoviny novými terapeutickými liekmi.

Prečítajte si tiež: Einsteinova pravda a úprava génov. Kto môže získať Nobelovu cenu?

Ceny v minulosti

Nobelova cena za chémiu sa udeľuje od roku 1901 na základe poslednej vôle Alfreda Nobela z 27. novembra 1895. Práve chémia bola najdôležitejšia pre jeho vlastnú prácu. Na znalostiach chémie boli založené jeho vynálezy ako aj priemyselné procesy.

V minulosti ju neudelili osemkrát, v rokoch 1916, 1917, 1919, 1924, 1933, 1940, 1941 a 1942. Dôvodom boli svetové vojny aj situácia, keď sa Nobelov výbor rozhodol prestížne ocenenie neudeliť a finančnú prémiu odložiť na ďalší rok.

Nobelovu cenu za chémiu získalo 172 vedcov, jeden z nich dvakrát. Výbor ocenil Fredericka Sangera v roku 1958 za jeho prácu na primárnej štruktúre proteínov, obzvlášť inzulínu a v roku 1980 (spolu s Walterom Gilbertom) za príspevky týkajúce sa určenia bázových postupností v nukleových kyselinách.

Zo všetkých laureátov tejto ceny boli dosiaľ len štyri ženy. Marie Curiová, predtým už držiteľka Nobelovej ceny za fyziku, sa stala laureátkou v roku 1911 za objav rádia a polónia a ďalšieho štúdia rádia.

Jej dcéra Irene Joliot-Curieová spolu s manželom Frédéricom Joliotom získali ocenenie v roku 1935 za syntézu nových rádioaktívnych prvkov. Joliot je zároveň aj najmladším držiteľom ocenenia. Mal vtedy 35 rokov.

Najstarší laureát mal v čase ocenenia 85 rokov. John B. Fenn získal Nobelovu cenu v roku 2002 za rozvoj ionizačných metód pre analýzu biologických makromolekúl hmotnostnou spektrometriou.

Nobelovu cenu za chémiu získali ešte Dorothy Crowfoot Hodgkinová (1964) a pred 7 rokmi aj Ada Yonathová.

Dvoch laureátov Nobelovej ceny za chémiu prinútil Adolf Hitler, aby ocenenie neprijali. V roku 1938 to bol Richard Kuhn, ktorého ocenili za prácu na karotenoidoch a vitamínoch a o rok neskôr aj Adolf Butenandt ocenený za prácu o pohlavných hormónoch.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  4. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  5. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  6. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  9. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  10. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. GOPASS-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 29 735
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 21 438
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 20 159
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 12 988
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 8 592
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 4 057
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 725
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 3 009
  9. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 2 445
  10. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších! 2 010

Téma: Nobelova cena za mier


Článok je zaradený aj do ďalších tém Chémia, Génová úprava CRISPR-Cas9, Nobelove ceny

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Techniku zo základne v Dolnej Krupej žiada ministerstvo vrátiť

Čo robia Noční vlci v Dolnej Krupej.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: V RTVS môže byť ohrozené vysielanie správ

Ľudia v spravodajstve končia, spor o verejnoprávnosť pokračuje.

ČESKÝ ZÁPISNÍK

Zbohom, Praha. Hľadá sa nová Krnáčová

Primátorka prichádzala s nádejou na zmenu. Odchádza ponížená.

Neprehliadnite tiež

V Egypte objavili dielňu na výrobu keramiky starú vyše štyritisíc rokov

Archeológovia vo vnútri objavili staroveký hrnčiarsky kruh.

PODCAST ZOOM

Zoom: Ako hoax spravil z ľavicových antiglobalistov migrantov

Nie je to síce pravda, ale mohla by byť.

Záhadný sarkofág otvoria. Koho v ňom nenájdu?

Je niekoľko indícii o pôvode sarkofágu.