ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Nobelovu cenu za chémiu za rok 2016 získala trojica Jean-Pierre Sauvage, Sir J. Fraser Stoddart a Bernard L. Feringa.
Švédska kráľovská akadémia vied ich v stredu ocenila za dizajn a syntézu molekulárnych strojov. Vedci vytvorili molekuly, ktorých pohyb vieme ovládať . Najskôr však museli nové technológie priniesť obrovský pokrok v miniaturizácii a vo výpočtovej technike.
"Najprv som nevedel, čo mám povedať, bol som v šoku. Ale potom som sa cítil dojatý a poctený," povedal počas telefonického rozhovoru po vyhlásení jeden z laureátov Bernard L. Feringa.
Podľa jeho slov spolu s kolegami otvorili dvere do sveta nanostrojov, podobne ako kedysi bratia Wrightovci prispeli k rozvoju letectva.
Loading
...
Molekulárny motor
Cesta za tohtoročnou Nobelovou cenou za chémiu začala počiatkom osemdesiatych rokov. Jean-Pierre Sauvageovi sa v roku 1983 podarilo spojiť dve molekuly tak, aby sa dokázali pohybovať nezávisle od seba. Tým vlastne vytvoril veľmi primitívny molekulárny stroj.
Začiatkom deväťdesiatych rokov Fraser Stoddart vyrobil akési molekulárne koleso. Kruh sa pohyboval po molekulárnej osi – a na konci takýchto výskumov boli až maličké molekulárne výťahy, svaly či primitívne molekulárne počítače.
Bernard Feringa zase koncom deväťdesiatych rokov vytvoril čosi, čo pripomínalo molekulárny motor. „Pomocou svojich molekulárnych motorov dokázal rotovať sklený valec, ktorý bol až 10-tisíckrát väčší ako samotný motor,“ opisujú jeho výskum v tlačovej správe akademici z Nobelovej komisie.
„Tohtoroční laureáti vzali molekulárne systémy a preniesli ich z rovnovážneho stavu do stavu, keď ich pohyb dokážeme kontrolovať," vysvetľuje Nobelova komisia. „Ak sa na to pozrieme z pohľadu vývoja, dnes je molekulárny motor tam, kde bol v 30. rokoch 19. storočia elektrický motor. Vtedy ešte vedci nevedeli, že ich pohybujúce sa kolieska povedú k elektrickým vlakom, práčkam či ventilátorom."
Loading
...
Vyšli predpovede?
Minulý rok sa držiteľmi Nobelovej ceny za chémiu stali Tomas Lindahl, Paul Modrich a Aziz Sancar. Získali ho za mechanistický výskum opravy DNA.

Podľa mediálnej spoločnosti Thomson Reuters mala tento rok nobelovka putovať do rúk buď jednému alebo dvom laureátom. Za použitie metódy na úpravu génov CRISPR-Cas9 v myšacích a ľudských bunkách ju mohli dostať George M. Church a Feng Zhang.
Vďaka objavu a zdokonaleniu tejto metódy boli minuloročnými favoritmi vedkyne Emmanuelle Charpentierová a Jennifer A. Doudnová.
Favoritmi boli aj Dennis Lo a jeho zistenie, že obehový systém matky a plodu je prepojený a Hiroši Maeda a Yasuhiro Macumura, ktorí objavili efekt priepustnosti a zadržiavania makromolekulárnych liečiv. Poskytli tak základy na liečbu rakoviny novými terapeutickými liekmi.

Ceny v minulosti
Nobelova cena za chémiu sa udeľuje od roku 1901 na základe poslednej vôle Alfreda Nobela z 27. novembra 1895. Práve chémia bola najdôležitejšia pre jeho vlastnú prácu. Na znalostiach chémie boli založené jeho vynálezy ako aj priemyselné procesy.
V minulosti ju neudelili osemkrát, v rokoch 1916, 1917, 1919, 1924, 1933, 1940, 1941 a 1942. Dôvodom boli svetové vojny aj situácia, keď sa Nobelov výbor rozhodol prestížne ocenenie neudeliť a finančnú prémiu odložiť na ďalší rok.
Nobelovu cenu za chémiu získalo 172 vedcov, jeden z nich dvakrát. Výbor ocenil Fredericka Sangera v roku 1958 za jeho prácu na primárnej štruktúre proteínov, obzvlášť inzulínu a v roku 1980 (spolu s Walterom Gilbertom) za príspevky týkajúce sa určenia bázových postupností v nukleových kyselinách.
Zo všetkých laureátov tejto ceny boli dosiaľ len štyri ženy. Marie Curiová, predtým už držiteľka Nobelovej ceny za fyziku, sa stala laureátkou v roku 1911 za objav rádia a polónia a ďalšieho štúdia rádia.
Jej dcéra Irene Joliot-Curieová spolu s manželom Frédéricom Joliotom získali ocenenie v roku 1935 za syntézu nových rádioaktívnych prvkov. Joliot je zároveň aj najmladším držiteľom ocenenia. Mal vtedy 35 rokov.
Najstarší laureát mal v čase ocenenia 85 rokov. John B. Fenn získal Nobelovu cenu v roku 2002 za rozvoj ionizačných metód pre analýzu biologických makromolekúl hmotnostnou spektrometriou.
Nobelovu cenu za chémiu získali ešte Dorothy Crowfoot Hodgkinová (1964) a pred 7 rokmi aj Ada Yonathová.
Dvoch laureátov Nobelovej ceny za chémiu prinútil Adolf Hitler, aby ocenenie neprijali. V roku 1938 to bol Richard Kuhn, ktorého ocenili za prácu na karotenoidoch a vitamínoch a o rok neskôr aj Adolf Butenandt ocenený za prácu o pohlavných hormónoch.