SME

O ničivom výbuchu supersopky sa dozvieme len rok dopredu

Supersopka vybuchuje len raz za desaťtisíc rokov. Signály sa začnú objavovať až v poslednom štádiu.

Supersopka môže byť jednou z príčin konca našej civilizácie.Supersopka môže byť jednou z príčin konca našej civilizácie. (Zdroj: wikimedia/CC)

BRATISLAVA. Bežné sopečné výbuchy dokážu odstaviť leteckú dopravu, zničiť mestá ale aj spôsobiť škody na ľudských životoch. V porovnaní s výbuchom supersopky je to stále málo.

Super-erupcia môže zničiť kontinenty, spôsobiť novú dobu ľadovú či úplne vyhladiť ľudskú spoločnosť. V modernej histórii ľudstvo našťastie takýto výbuch nezažilo, prichádzajú totiž len raz za niekoľko desiatok tisícov rokov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak sa však objavia signály takejto katastrofy, budeme mať len rok na to, aby sme sa na ňu pripravili. Naznačuje to nová štúdia uverejnená v žurnále PLOS ONE.

SkryťVypnúť reklamu

Ľudia pravdepodobne uvidia len posledné štádium tvorby supersopky. Pod zemskou kôrou sa bude hromadiť magma, ktorá sa však ešte nedostane na povrch. Hromadiť sa preto bude vo veľkých magmatických bazénoch, až kým tlak pod povrchom nebude taký veľký, že dôjde k výbuchu.

„Teraz sme dokázali, že nástup procesu dekompresie, ktorá uvoľňuje plynové bubliny poháňajúce erupciu, začína menej ako rok pred výbuchom,“ povedal v tlačovom vyhlásení jeden z autorov štúdie Guilherme Gualda.

Podľa autorov výskumu môžeme pozorovať rok predtým aj zmeny na povrchu – zem nad magmatickými bazénmi sa začne vydúvať.

Na svete momentálne poznáme viac ako dvadsať miest, kde by k takémuto výbuchu mohlo dôjsť, ani jedno však nie je aktívne.

Autori výskumu dokázali určiť časový horizont signálov výbuchu vďaka milióny rokov starým kryštálom kremeňa vo vulkanickej hornine z údolia Long Valley Caldera v Kalifornii. Ich veľkosť a rýchlosť rastu odhalila, že kryštáliky sa tvoria len niekoľko dní, prípadne niekoľko mesiacov pred erupciou.

SkryťVypnúť reklamu

doi:10.1371/journal.pone.0159200

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší 1
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR
Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR
Ilustračná fotografia.

Išlo o rituál kosmesis.


a 1 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu