Už je to nejaký ten rok, keď boli Akty X „in“. No zdá sa, že Mulderovo „trust no one“ sa s časovým oneskorením rozšírilo a zľudovelo.
Žijeme v časoch nedôvery. Neveríme politikom, lekárom, Európskej únii, vedcom... A to je v poriadku. Čo si budeme hovoriť: do značnej miery môžu za nedôveru samotní politici, lekári a vedci. Aj keby boli všetci skvelí, skepsa a nedôvera sú základom pokroku, lebo umožňujú hľadať alternatívne riešenia.
Tie však treba opäť overovať a pristupovať k nim s rovnakou nedôverou. Nájsť alternatívu je jednoduché. Stačí pár klikov a ponúkajú ju fašisti, šarlatáni, klamári... Ale ako im môžeme všetkým bezvýhradne veriť? Lebo sú alternatívou? To nám naozaj stačí?

Nevieme ani, čo vyrastie z človeka
Ani odborníci celkom presne nevedia, čo je geneticky modifikovaný organizmus.
To však neznamená, že neexistujú definície. Európska legislatíva napríklad stanovuje hranicu 0,9 % pre geneticky modifikovanú potravinu. Ak potravina obsahuje viac ako 0,9 % z geneticky modifikovaných organizmov, musí byť označená.
Prečo práve 0,9 % a nie 0,75 % alebo 23 %, to neviem. Ak by totiž boli GMO také nebezpečné, asi by mi prekážalo aj 0,09 %. Asi konsenzus...
V minulosti boli GMO definované obsahom DNA z iných organizmov. Hoci toto stále platí, technológie idú rýchlo dopredu a možnosť editácie genómu mení realitu.
Dnes často ani nepotrebujeme vkladať cudziu DNA, stačí zmeniť – prepísať tú vlastnú. Keď sa mení sekvencia DNA, ide, samozrejme ,o genetickú modifikáciu, no nie podľa platných predpisov. Technológie sa vyvíjajú oveľa rýchlejšie ako zákony.
Mimochodom, ak považujete aj túto metódu za niečo neprirodzené, vedzte, že na rukách a v ústach práve máte státisíce baktérií, ktoré majú v sebe presne tie enzýmy, ktoré sa na editáciu genómu využívajú.
GMO predstavujú nové kombinácie génov a naozaj nevieme, čo sa stane, ak sa dostanú mimo uzatvorených priestorov.