BRATISLAVA. Napriek tomu, že oceány pokrývajú takmer tri štvrtiny zemského povrchu, preskúmali sme z nich zatiaľ približne päť percent. Ani odľahlé časti oceánov však neunikli ničivým ľudským vplyvom.
Nedávne tvrdenia, že nepoškvrnená príroda už neexistuje niekoľko tisíc rokov, potvrdzujú aj zistenia vedcov z Univerzity v Aberdeene. Prezentovali ich na konferencii o hlbokomorskom prieskume v Šanghaji a časopisu Nature umožnili nahliadnuť na ich dáta.
Počas expedície v roku 2014 získali v hĺbke sedem až desaťtisíc metrov vzorky kôrovcov z radu rôznonohé (Amphipoda). Malé živočíchy pochádzajú z Mariánskej priekopy a priekopy Kermadec pri Novom Zélande. Obe patria medzi najhlbšie miesta na Zemi, ktoré často považujeme za odľahlé a nedotknuté časti našej planéty.
V oboch vzorkách však namerali vyššie hodnoty takzvaných trvalých organických znečisťujúcich látok (Persitent organic pollutants) ako majú ústia dvoch najznečistenejších riek - Perlová rieka a rieka Liao-che v Číne.
Rôznonožce obsahovali napríklad polychlórované bifenyly, ktoré sú súčasťou prípravkov proti usadzovanie fúzonôžiek na trupoch lodí. Používajú sa aj na výrobu plastov, no mnoho krajín tieto karcinogény už desaťročia zakazuje.
Polybrominované difenylétery sa zasa používajú ako spomaľovače horenia, no narúšajú hormonálne systémy zvierat. Obe látky sú zlúčeniny založené na uhlíku a v prírode sa ťažko rozkladajú.
"Keď hádžeme odpad do mora, určite sa nakoniec potopí. Keď znečisťujúce látky spadnú do priekop, nemajú už kam ísť a hromadia sa," vysvetľuje spoluautor výskumu Alan Jamieson. Oceánske priekopy by pri tom mohli skrývať rôzne užitočné organizmy - napríklad mikróby, ktoré pomáhajú riadiť kolobeh uhlíka v prírode a ktorý sa znečistením naruší.
Kôrovec Gammarus Roeselii z radu Amphipoda. (zdroj: WIKIMEDIA/CC)
