BRATISLAVA. Keď na začiatku deväťdesiatych rokov objavili v jaskyni Bruniquel neďaleko francúzskeho mesta Toulouse zvláštne štruktúry zo stalagmitov, domnievalo sa iba málo vedcov, že by tieto kruhy mohli postaviť neandertálci.
Aj medzi odborníkmi totiž prevládala hypotéza, že neandertálci boli hrubým, neinteligentným, nevyspelým a v porovnaní s modernými ľuďmi aj menejcenným druhom.
Dnes však vďaka archeologickým nálezom vieme, že to bol omyl. Neandertálci boli schopní symbolického myslenia, vyrábali si nástroje a dokonca používali reč. Niektoré zo svojich remeselných zručností mohli naučiť aj moderných ľudí pred tisícročiami, keď sa tieto dva druhy stretli a navzájom krížili - neandertálci sú čiastočne naši predkovia.
Jednou týchto zručností mohla byť aj stavba sofistikovaných stalagmitových štruktúr z jaskyne Bruniquel. Opätovne ich posúdili vedci z univerzity v Bordeaux, svoje zistenia uverejnili v odbornom časopise Nature.
Dve tony kvapľov
Záhadné stavby sa nachádzajú takmer 330 metrov od dnešného vchodu do jaskyne. V tmavej časti si pritom neandertálci museli pomáhať svetlom z fakieľ a aj s umelým osvetlením to bola náročná práca.
Stalagmity museli najprv odtrhnúť od zeme, odstrániť im špičku a základňu. Následne ich doniesli do jaskyne (podľa zistení kvaple pochádzajú z iného miesta) a poukladali vedľa seba.
Týmto postupom vytvorili stavby, ktorým dominujú dva veľké kruhy: jeden má v priemere 2,2 metra a druhý takmer sedem metrov. Zachované útvary sú v niektorých miestach vysoké až 50 centimetrov a obsahujú štyristo jednotlivých kusov stalagmitov. Dokopy majú hmotnosť viac ako dve tony.
„Muselo im trvať dlho, kým ich sem presunuli,“ vysvetľuje pre magazín New Scientist vedúci výskumného tímu Jacques Jaubert.
Čas potrebný na vybudovanie stavby vedci povedať nevedia, no základný časový údaj určili.
Kvapľové stavby postavili neandertálci pred 175-tisíc rokmi, čiže dávno predtým, ako do Európy prišiel moderný človek. Vek stavieb výskumníci odhalili vďaka prírodnému vápencu, ktorý začal pokrývať časti kruhov.
3D rekonštrukcia záhadných štruktúr. (zdroj: Xavier Muth/Get in Situ)Neandertálske rituály
Najväčšou záhadou okolo kvapľových stavieb však nie je ich výstavba. Otázkou je, na aký účel kvapľové stavby slúžili a načo ich vtedajší obyvatelia používali.
Najjednoduchším vysvetlením je, že útvary boli akýmsi prístreškom alebo útočiskom. V jaskyni sa však nenašli žiadne iné dôkazy, ktoré by hovorili o systematickom obývaní neandertálcami.
Je preto možné, že účel stavieb bol omnoho sofistikovanejší – mohli plniť rituálnu aj symbolickú funkciu.
„Zisťujeme, že neandertálci mohli mať nejaký zmysel pre náboženstvo,“ hovorí pre The Verge expert na neandertálcov Brian Hayden. „Prečo inak by niekto išiel do tristo metrov hlbokej a temnej jaskyne a zoraďoval stalagmity v úplnej tme? Prečo by to robili? Ak nie pre nejakú náboženskú skúsenosť alebo stav extázy?“
Podľa archeológa Wila Roebroeksa je však aj tento záver príliš špekulatívny. Rovnako by sme mohli povedať, že stavby postavila skupinka neandertálskej mládeže, ktorá jednoducho robila výtržnosti a ničila jaskynné stalagmity, hovorí pre The Verge.
DOI: 10.1038/nature18291
