Geneticky modifikované plodiny sú úplne bezpečné. Aj keď možno neprinášajú toľko výhod, ako sme dúfali, pre prírodu nepredstavujú nijaký problém.
Dve predchádzajúce vety by mohli aspoň na niekoľko rokov uzavrieť celú absurdnú debatu o genetických zásahoch do rastlín a chvíľu by sme sa mohli venovať niečomu užitočnejšiu.

Keďže však nasledovať bude skôr militantný spor medzi extrémnymi stanoviskami než upokojenie situácie, asi môžeme nájsť odvahu povedať, prečo bude celá diskusia nezmyslom.
Hlúpym nezmyslom.
Priveľa chromzómov?
Bežná predstava o geneticky modifikovaných plodinách je taká, že sú to tie divné kukurice a sója s génmi z nejakých baktérií. Že v prírode by sa nikdy nič podobné neudialo a transgenické rastliny sú proti... čomukoľvek (podľa prevládajúcej viery). A preto je génové inžinierstvo zlé – vo všeobecnosti.
Problémom je, že transgenické plodiny sú len malou časťou toho, čo sú vlastne genetické zmeny prichádzajúce na náš stôl. Dokonca môžeme povedať nasledujúce: všetko, čo jeme (alebo takmer všetko, čo jeme), bolo nejakým spôsobom geneticky upravené. Naozaj.
Predstavte si taký obyčajný zemiak, prípadne (ešte lepšie) jahody. Ľudia majú z každého chromozómu pár pochádzajúci od otca a matky - a je to základ toho, čo voláme pohlavné rozmnožovanie. Pre rastliny to však nemusí platiť.
Naši predkovia – bez toho, aby o tom vôbec tušili – spôsobili, že niektoré plodiny zásadným spôsobom zmenili. Kľúčom je takzvaná polyplodia, jav, pri ktorom množstvo rôznych sad chromozómov narastá.