SME
Sobota, 31. júl, 2021 | Meniny má IgnácKrížovkyKrížovky

Aj stromy spia. Vedci zistili ako, ale nevedia prečo

Fyzické zmeny, ktoré pripomínajú spánok doteraz pozorovali iba na menších rastlinách.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: PEXELS/CC)

BRATISLAVA. S príchodom jari sa na mnohých mestských parapetoch objavujú hrantíky s rôznymi bylinkami. Začínajúci záhradkári si na trhoch tiež môžu kúpiť nenáročné trvalky s pestrofarebnými kvetmi, na ktorých sa dá ľahko pozorovať denný rytmus rastlín – počas slnečného dňa sa kvety otvoria a na noc sa znova zatvoria.

Zmeny, ktoré počas tohto cyklu nastávajú, sa dajú prirovnať k spánku. Vedci sa prvýkrát pokúsili zistiť, či spia aj stromy. Výsledky výskumu zverejnili v žurnále Frontiers in Plant Science.

Skryť Vypnúť reklamu

Na noc zvädnú

Medzinárodný tím skúmal dve brezy previsnuté – jednu v Rakúsku a druhú vo Fínsku. Pozorovania prebehli blízko slnečnej rovnodennosti, aby bola dĺžka noci v oboch krajinách rovnaká.

Zároveň išlo v oboch prípadoch o pokojnú noc bez vetra, aby sa minimalizoval jeho vplyv. Stromy nefotografovali, pretože by ich museli osvetliť, ale skenovali lasermi.

Zistili, že konáre aj listy stromov po zotmení klesajú, pričom najnižšiu polohu majú niekoľko hodín pred východom slnka. Pár hodín po tom sa opäť vrátia na svoje miesto.

„Naše výsledky ukazujú, že celý strom počas noci zvädne, čo sa ukazuje na polohe jeho listov a konárov. Zmeny nie sú príliš veľké, iba do desať centimetrov pre asi päťmetrové stromy, ale sú systematické a v rozmedziach presnosti našich nástrojov,“ vysvetľuje v tlačovej správe Viedenskej univerzity spoluautor štúdie Eetu Puttonen.

Skryť Vypnúť reklamu

Aktívny alebo pasívny

Úlohou vedcov je teraz nočné správanie stromov vysvetliť. Podľa magazínu New Scientist môže ísť o aktívny, ale aj o pasívny cyklus.

Pasívny cyklus ovplyvňuje fotosyntéza – proces, ktorým rastliny za pomoci slnečného svetla premieňajú oxid uhličitý na cukor a kyslík. Keď sa po tme proces zastaví, tlak vnútri buniek klesne. Konár a listy sú potom menej pružné a klesajú pod vlastnou váhou.

Stromy však môžu v noci aj svojvoľne oddychovať. Cez deň natáčajú konáre čo najvyššie, aby na listy dopadalo čo najviac slnečného svetla. Po tme sa im to už neoplatí, a tak si v noci radšej ušetria energiu.

„Verím, že laserové skeny nám umožnia lepšie porozumieť spánku rastlín a rozšíriť naše meranie z jednotlivých rastlín na väčšie plochy ako sady a lesy,“ hovorí v tlačovej správe spoluautor výskumu Norbert Pfeifer o jeho pokračovaní.

Skryť Vypnúť reklamu

DOI: 10.3389/fpls.2016.00222

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Michal Serbin.

Za únosom Kováča videl od začiatku SIS.


a 1 ďalší 15 h
Ján Volko.

Sledujte letnú olympiádu online.


Sportnet a 1 ďalší 14 h

Počet pacientov v nemocniciach sa nezmenil, zostáva na čísle 81.


a 1 ďalší 3 h

Neprehliadnite tiež

Technologický podcast Klik.

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší 15 h
Rúrky, ktoré Turnerová objavila na skalách (vľavo) mohli vzniknúť, keď sa pri skale rozložila hubka pred 890-miliónmi rokov. Štruktúry sa ponášajú na moderné hubky (vpravo).

Hubky sú veľmi jednoduché živočíchy.


19 h