BRATISLAVA. S príchodom jari sa na mnohých mestských parapetoch objavujú hrantíky s rôznymi bylinkami. Začínajúci záhradkári si na trhoch tiež môžu kúpiť nenáročné trvalky s pestrofarebnými kvetmi, na ktorých sa dá ľahko pozorovať denný rytmus rastlín – počas slnečného dňa sa kvety otvoria a na noc sa znova zatvoria.
Zmeny, ktoré počas tohto cyklu nastávajú, sa dajú prirovnať k spánku. Vedci sa prvýkrát pokúsili zistiť, či spia aj stromy. Výsledky výskumu zverejnili v žurnále Frontiers in Plant Science.
Na noc zvädnú
Medzinárodný tím skúmal dve brezy previsnuté – jednu v Rakúsku a druhú vo Fínsku. Pozorovania prebehli blízko slnečnej rovnodennosti, aby bola dĺžka noci v oboch krajinách rovnaká.
Zároveň išlo v oboch prípadoch o pokojnú noc bez vetra, aby sa minimalizoval jeho vplyv. Stromy nefotografovali, pretože by ich museli osvetliť, ale skenovali lasermi.
Zistili, že konáre aj listy stromov po zotmení klesajú, pričom najnižšiu polohu majú niekoľko hodín pred východom slnka. Pár hodín po tom sa opäť vrátia na svoje miesto.
„Naše výsledky ukazujú, že celý strom počas noci zvädne, čo sa ukazuje na polohe jeho listov a konárov. Zmeny nie sú príliš veľké, iba do desať centimetrov pre asi päťmetrové stromy, ale sú systematické a v rozmedziach presnosti našich nástrojov,“ vysvetľuje v tlačovej správe Viedenskej univerzity spoluautor štúdie Eetu Puttonen.
V noci konáre stromov klesnú (vľavo), cez deň sa znova zdvihnú (vpravo). (zdroj: EETU PUTTONEN)Aktívny alebo pasívny
Úlohou vedcov je teraz nočné správanie stromov vysvetliť. Podľa magazínu New Scientist môže ísť o aktívny, ale aj o pasívny cyklus.
Pasívny cyklus ovplyvňuje fotosyntéza – proces, ktorým rastliny za pomoci slnečného svetla premieňajú oxid uhličitý na cukor a kyslík. Keď sa po tme proces zastaví, tlak vnútri buniek klesne. Konár a listy sú potom menej pružné a klesajú pod vlastnou váhou.
Stromy však môžu v noci aj svojvoľne oddychovať. Cez deň natáčajú konáre čo najvyššie, aby na listy dopadalo čo najviac slnečného svetla. Po tme sa im to už neoplatí, a tak si v noci radšej ušetria energiu.
„Verím, že laserové skeny nám umožnia lepšie porozumieť spánku rastlín a rozšíriť naše meranie z jednotlivých rastlín na väčšie plochy ako sady a lesy,“ hovorí v tlačovej správe spoluautor výskumu Norbert Pfeifer o jeho pokračovaní.
