Skrývajú sa pod posteľou. Alebo na povale, poznáte to. Chcete ísť konečne spať, pomaly zažmúrite oči... a vtedy sa začnú ozývať tie zvuky.
Jemné škrabanie, šúchanie nohami po parketách, možno je vo vašom dome zlodej. Alebo ktokoľvek cudzí. Zrazu máte ohromný strach, úzkosť, ktorá vám zrýchľuje tep a spomaľuje myslenie, neviete sa pohnúť z postele.
Ráno viete, že sa nič nestalo. Nanajvýš vietor udieral konármi stromov o vašu strechu. Ako je teda možné, že v noci sa tak veľmi bojíme?
A prečo sa bojíme tmy?
Skryté príšery v tme
V prvom rade, len málokedy sa naozaj bojíme samotnej tmy. V skutočnosti sa bojíme toho, čo môže tá tma ukrývať.
Príšery aj čudné tvory, zlodejov či nevítaných hostí - tento náš strach je relatívne starý. A aj keď je iracionálny, vôbec nie je hlúpy. Pravdepodobne totiž pochádza z čias, keď prehnaná opatrnosť bývala najlepšou stratégiou na prežitie, párenie sa a odovzdávanie genetickej informácie ďalším generáciám.
Sigmund Freud síce hovorieval, že náš nočný strach pochádza z obdobia, keď rodičia necitlivo odtrhávajú od seba svoje malé deti a nechávajú ich zrazu spávať vo vlastnej izbe. Skutočné vedecké experimenty a štúdie však rozprávajú iný príbeh.
