Tá tabuľka čokolády na mňa volá, čaká na mňa. Sladká, voňavá. Už cítim, ako sa rozpúšťa na jazyku, vtedy je svet naozaj krajší. Ak vypočujem jej volanie, aspoň na chvíľu ma nič nebude trápiť - spravím si radosť.
Prečo je volanie sladkostí také silné, že ho bez problémov počujeme z kuchynskej skrinky až do spálne a dokáže nás zobudiť aj o tretej ráno? A prečo dokáže bez problémov prehlušiť aj varovné hlasy lekárov, ktorí vystríhajú pred vysokou spotrebou cukru a problémami s ňou spojenými?
Jednoduché. Sladkosti k nám hovoria hlasom, ktorý je starší ako medicína a starší ako človek. Tablička čokolády nás vábi volaním, ktorému inštinktívne rozumie každá bunka v našom tele, lebo sa desiatky miliónov rokov učila rozoznať ho a poslúchať. Je to jazyk zakódovaný v našom tele a hlas rozumu, ktorý je pre evolúciu pomerne novou hračkou, je v porovnaní s ním tichučkým šepotom.
Prečo ľudia nemajú krídla? Čítajte Ako funguje cukor
Aby sme mohli pochopiť volanie čokolády a sladkostí všeobecne, musíme pochopiť ich základnú zložku - cukor. Zjednodušene povedané - cukor má veľmi blízko k základnej forme energie v jedle. Naše telo vie cukor veľmi rýchlo premeniť na energiu, ktorú už dokáže minúť priamo na poháňanie organizmu. Ak má cukor, nemusí vynakladať snahu na to, aby potravu požulo, strávilo a rozložilo na jednoduchšie chemikálie.
