Ľudia vždy chceli lietať. Takmer všetky kultúry majú svoje mytologické príbehy o dvoch veciach - o ohni, alebo o lietaní. Náš obdiv k lietaniu je taký veľký, že let sa často dostáva aj do snov. Smutnou pravdou je, že človek sa k letu dostane najbližšie práve v sne - skutočný pocit letu nikdy nezažije. Proti sa spolčili základné pravidlá evolúcie aj fyziky.
Skutočné lietanie - teda možnosť vzniesť a udržať sa vlastnými silami do vzduchu na dlhšiu dobu - je nesmierne komplikovaná schopnosť. Aby sa tvor mohol vzniesť, musí vynaložiť ohromné množstvo energie a jeho celé telo sa musí podriadiť požiadavkám, ktoré si schopnosť lietať nadiktuje.
Evolúcia diktuje pre lietajúce tvory špecializované končatiny, svaly, kosti a ďalšie orgány a čo najnižšiu váhu. Celý súbor požiadaviek okrem iného tiež komplikuje napríklad aj rozmnožovanie - vtáky kladú vajíčka napríklad aj preto, aby matky nemuseli nosiť váhu mláďat počas celého vývoja v tele. Veľmi by im totiž komplikovala lietanie.
Rozličné cesty
Len veľmi málo organizmov sa počas evolúcie vybralo cestou smerujúcou k lietaniu a prežilo dodnes. Púť je zrejme veľmi dlhá a náročná. Posledný spoločný predok cicavcov a vtákov bol jašter s chladnou krvou žijúci pred približne 380 miliónmi rokov. Netopier - jediný lietajúci cicavec mal spoločného predka s ľuďmi naposledy pred približne 90 miliónmi rokov.
Inak povedané, každý tvor, ktorý nakoniec dosiahol schopnosť lietať, jej musel obetovať veľa času a iných výhod.
