SME
Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Japonci objavili nový druh veľrýb a existenciu druhého potvrdili

Postoj Japonska k lovu veľrýb je dvojznačný. Na jednej strane si tamojšie úrady uvedomujú, že takmer všetky veľryby sú ohrozené, preto sa podieľajú na mnohých ochranárskych opatreniach. Japonskí bádatelia v minulosti významne prispeli k poznaniu biológie


FOTO - NATURE

týchto mentálne vyspelých morských cicavcov. Na druhej strane Japonsko ako krajina iba sčasti rešpektuje medzinárodné moratórium lovu veľrýb a v určitom počte ich loví „na vedecké účely“.

Podľa Japoncov treba prísne chrániť iba tie najohrozenejšie druhy veľrýb. Väčšina vedcov však ich prístup považuje za hazard. Svetovú populáciu veľrýb totiž nedecimujú iba lovci, ale aj znečisťovanie oceánskej vody, zmena klímy a výsledné ubúdanie potravy. Japonský postoj diktujú komerčné nátlakové skupiny. Na trhu reštauračných delikates tam každoročne skončí mäso azda tisícky veľrýb, ak rátame aj odhad počtu ulovených ilegálne. Vplyv miestnej tradície jedenia veľrybieho mäsa je dnes už minimálny.

Odôvodnenie lovu vedeckými účelmi však nie je iba zastierací manéver. Dokladá to článok Šira Wadu z Fisheries Research Agency v Jokohame a jeho dvoch kolegov, ktorý uverejnil v najnovšom čísle Nature.

Už koncom 70-tych rokov ulovili japonské veľrybárske plavidlá v Šalamúnovom mori (Tichý oceán) a na východe Indického oceánu blízko Kokosových ostrovov osem veľrýb vráskavcov, päť samíc a troch samcov, ktoré sa líšili od všetkých známych druhov. Vedci však s ich zaradením do nového druhu váhali. Príčinou bola všeobecne nejasná situácia v klasifikácii veľrýb, kde mnohé druhy čakajú na potvrdenie a ďalšie zatiaľ podľa útržkovitých správ námorníkov vôbec neboli vedecky opísané.

V septembri 1998 k spomenutým ôsmim pribudol nález ďalšej veľryby rovnakého druhu, dospelej samice, ktorá náhodne uhynula pri pobreží ostrova Cunošima v Japonskom mori (na snímke). Vedci sa k telu dostali do troch dní, a tak získali dostatok vzoriek aj pre analýzu mitochondriálnej DNA (mtDNA) ako konečný test príslušnosti k tomu-ktorému druhu. Výsledkom je nový druh vráskavca, Balaenoptera omurai, pomenovaný po zosnulom japonskom bádateľovi H. Omurovi. Celkove pripomína vráskavca myšoka (B. physalus), no s priemernou dĺžkou dvanásť metrov je oveľa menší. Od ostatných vráskavcov, nevynímajúc myšoka, sa líši stavbou širokej a plochej lebky, osobitne hornej čeľuste a najnižším známym počtom kostíc, iba približne dvesto na jednej strane, ktoré majú inú veľkosť a tvar. (Takzvané bezzubé veľryby kosticami preosievajú z morskej vody drobné živočíchy.) Porovnanie mtDNA nového druhu s mtDNA iných vráskavcov navyše ukázalo, že iný druh s nejasným štatútom, vráskavce Brydeove, bude treba rozčleniť na dva – B. brydei a B. edeni. Niektoré vzorky týchto vráskavcov v múzeách patria B. omurai. Spolu s ním už poznáme spolu osem veľrybích druhov z rodu Balaenoptera.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Naď pripúšťa, že možno budú musieť zakázať testovanie ľudí z iných okresov (minúta po minúte)

Na Slovensku pribudlo 2890 pozitívne testovaných ľudí a 25 úmrtí pacientov s Covid-19. Celkovo si pandémia vyžiadala 159 obetí.

Minister obrany Jaroslav Naď.
Komentár Petra Schutza

Z krajiny sa stal pokusný králik vojny proti Covidu

Koza zarevala, vlk hladný.

Peter Schutz
Ilustračné foto.
Hornádska ulica v Krompachoch v piatok 10. apríla.

Neprehliadnite tiež

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Sonda OSIRIS-REx nabrala vzorky z asteroidu, ale stráca ich

Uzatvárací mechanizmus zablokovali kamene.

Na snímke z 11. augusta 2020 robotické rameno kozmickej lode amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Osiris-Rex počas skúšky odberu vzoriek z asteroidu Bennu.
Podcast Klik

Klik: Je Google monopol?

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik