Nuž ja sa tu ozvem, i keď mi p. Prokopčák v minulých diskusiách priradil intelektuálnu úroveň inštalatéra, takže jeho priaznivci ma asi nezoberú vážne...
Moja skúsenosť učí, že veda je PRIMÁRNE súbor netriviálnych POZNATKOV a vedecká práca je ľudská aktivita, ktorá vedie k získavaniu nových poznatkov. Inými slovami, cieľom kvalitnej vedeckej práce je bezpochyby poznávanie PRAVDY. Pojmy ako "pravda" či "poznatok" sa síce dajú filozoficky vyčistiť a presnejšie nadefinovať, ale v praxi bežnej vedeckej práce plne postačuje ich intuitívne chápanie dané každej ľudskej bytosti.
Môže sa stať, že poznaná pravda nie je úplná a ďalšie poznatky ju doplnia, avšak stáva sa iba zriedkakedy, žeby nové poznatky úplne vyvrátili tie staré. Ak sa to predsa občas stane, tak hlavne preto, že tie staré poznatky neboli skutočnými poznatkami, ale iba pochybným konsenzom spoločensky vplyvných vedcov, ktorí buď neboli dostatočne čestní, aby si priznali, že v skutočnosti nevedia, ako sa veci majú, alebo boli hlúpi, a nevideli chyby vo svojich úsudkoch.
Vedecká metóda je samozrejme dôležitá, keďže jej zvládanie jednak umožňuje vyhýbať sa chybným záverom a jednak zvyšuje efektivitu práce vedca. Avšak najdôležitejší je ten poznatok, a to dokonca aj vtedy, keď bol získaný náhodou alebo dokonca chybnou metódou.
Reči o zvedavosti a vášni síce sedia, ale je to len jedna stránka mince. Tá druhá je o niečo prozaickejšia, je založená na osobných, finančných či spoločenských ambíciách vedcov. A sú to vlastne tie ambície, ktoré nezriedka zanečisťujú vedu, a vedú k vydávaniu za poznatok niečo, čo poznatkom v skutočnosti nie je. V matematike či teoretickej fyzike sa to našťastie deje minimálne, preto keď špičkoví matematici či teoretickí fyzici niečo tvrdia o predmete svojej vedeckej práce, vo veľkej väčšine prípadov je to tá VEĽKÁ PRAVDA.