Argumentovať tým, že "osobne sa poznám s chovateľom nosorožcov ... a problematike sa venujem" určite nevyzerá objektivisticky ale skôr lobisticky.
Je jasné, "chovateľia nosorožcov" by si určite prilepšili. Ak niekto chová tieto zvieratá dnes, tak buď má (mal) iný zdroj príjmov a chov robí pre svoj dobrý pocit, alebo je dotovaný nejakým fondom na záchranu druhu, a/alebo vyberá peniaze od turistov za pozeranie, verejné kŕmenie a podobné aktrakcie. Ak mu nosorožec uhynie, nemôže oficiálne na trhu speňažiť jeho roh. Ak by mohol a bolo by to preňho obzvlášť zaujímavé (vzácnosť, malá ponuka, veľký dopyt = vysoká cena), tak sa stavím, že by mu
A) "hynuli častejšie" a potom aby neprišiel o svoje zdroje, musel by sa intenzívnejšie starať o ich množenie, lebo by to bolo v jeho záujme, aby naďalej v tomto zarábal
B) mohol by speňažiť ich roh aj za ich života (amputáciou v narkóze), lenže potom by mal bezrohé stádo a hodnota nosorožca (na rozdiel od ovčej vlny alebo jeleních parohov nosoroží roh nedorastá), by bola len v tom, že by ich mohol vystavovať návštevníkom, lenže jeho povesť by utrpela tým, že zarába na ich rohoch a mrzačí ich (v prírode by boli handikepované). Takže by postupne prišiel o tento zdroj príjmu a bezrohé nosorožce by pre neho stratil cenu a postupoval by podľa bodu A)
Píšeš o potlačení čierneho obchodu a pozitívnom hľadisku legálneho lovenia slonov a nosorožcov v Afrike? To je dosť rozsiahla téma a nebudem suplovať prácu odborníkov, ale pokiaľ viem, v samotných chránených rezerváciách je ich lov zakázaný nielen kvôli nim samotným, ale aj kvôli ochrane celého ekosystému, v ktorom majú slony aj nosorožce svoju rolu. Mimo rezervácií sú obmedzenia určite menšie, a k nejakému platenému licenčnému lovu jednotlivé krajiny určite pristupujú. Lenže takáto služba oficiálne niečo koncového zákazníka stojí a pre niekoho môže byť zaujímavejšie sa "dohodnúť" cez úplatok pomimo, ak to bude lacnejšie, alebo to risknúť úplne načierno. Aj s nosorožími rohmi resp. sloními klami by to bolo podobne. Nosorožce aj slony sa rozmnožujú pomerne pomaly a zdĺhavo (aj v chovoch je to často technický a genofondový problém). V prírode sa kŕmia zadarmo, v chovoch by chovateľ musel mať dostatočne veľký pozemok s vegetáciou, alebo by musel dokrmovať z externých zdrojov. Tak či tak by ho to niečo stálo a svoje náklady a investície by sa premietli do ceny služieb a produktov, takže zase pre priekupníka či zákazníka by bolo zaujímavé pozrieť sa po niečom "lacnejšom" a to je zase len pytliactvo priame či sprostredkované (výška zisku je úmerná výške rizika = motivácia takto konať zostáva). Takže pytliactvo by hneď tak neskončilo a potom by sa len musel oddeliť zákonný, povolený, certifikovaný predaj od nezákonného. Takže by to pokračovalo falšovaním povoleniek, certifikátov a preukazov o pôvode tovaru. A zvieratá by ďalej hynuli, možno ešte rýchlejšie než teraz, lebo legálna ponuka tovaru so sfalšovaným pôvodom na legálnom trhu by zintenzívnila obrat, možno až po saturáciu dopytu pri daných cenách, ktoré môžu byť ale stále dosť vysoké, pretože prírodne zdecimovaná Afrika v tomto smere nikdy úplne nezasýti stále bohatšiu a ľudnatejšiu Áziu (hlavným odbytiskom je už tradične Čína, platí pre slonie kly aj rohy nosorožcov).
Článok v Nature dochádza k záveru, že okrem doterajšieho priameho boja s pytliactvom už len širšie medzinárodne-právne a politicky koordinované kroky môžu utlmiť pytliactvo: znížiť a nepodporovať dopyt v Ázii a obmedziť korupciu a chudobu v Afrike.