Teoretický fyzik vyzval ľudstvo, aby sa do roku 2020 opäť vrátilo na Mesiac.
Hm...
...ešte takých sto - dvesto rokov dozadu sme tu mali Zem ako bohatú, čistú a prekrásnu planétu. Za niekoľko desaťročí sme ju zhumpľovali ako sa len dalo a pokračujeme v tom bez ostychov a zábran. Človek si túto planétu nezaslúži a ja pochybujem, že za tých sto rokov sa mu podarí nájsť plnohodnotné miesto pre život niekde inde, či už na Mesiaci alebo na Marse...plnohodnotne
miesto do 100 rokov s najvacsou pravdepodobnostou nie, pochopil som to tak, ze sa nehlada plnohodnotne, hlada sa ina/dalsia moznost kde by ludstvo dokazalo prezit..taky fasa flek ako je Zem tak skoro nesplasime.máš
bohužiaľ úplnú pravdu. Industrializácia, nárast obyvateľstva, fosílne palivá a konzumný lifestyle, ktorý sa presadzuje, to všetko spolu úplne dosra1o Zem. Strašná škoda takej krásnej planéty, keď sa na ňu človek pozrie z diaľky, vyzerá ako raj...100 rokov
Hawkinga si vážim a klobúk dole, čo napriek svojej chorobe dosiahol. Ale v poslednej dobe občas akoby strácal súdnosť alebo sa len zapredal marketingu. Opustiť Zem skôr či neskôr musíme, ale horizont 100 rokov je nereálny, a aj 1000 rokov je pre plnohodnotné presídlenie pomerne optimistických. Nenašiel som ale kde to o tých 100 rokoch povedal. Na BBC nie, zo Starmusu som našiel článok na telegraph.co.uk, ale tiež tam nie je nič o 100 rokoch (nie je tam ale kompletný prejav). Z hrozieb čo spomína: pohltenie Slnkom - máme ešte cca miliardu rokov kým začne byť prihorúco smrtiaci asteroid - dostatočne veľké v Slnečnej sústave sú zmapované a sme zatiaľ Ok. Problém by bol asteroid z hlbokého vesmíru, to je ale extrémne nepravdepodobné preľudnenie - áno, môže nastať i čoskoro. Ak nezvládneme kontrolu rastu populácie tak nás ani presídlenie nezachráni (nanajvýš problém oddiali) klimatické zmeny - toto môže byť reálne ale nemyslím že vyhľadí ľudstvo (iba ak nepriamo ak v dôsledku toho vypukne napr. jadrový konflikt, čo je vlastne asi najväčšia reálna hrozba, hoci ju nespomenul)100 rokov
Vďaka za link, ani tam som ale nenašiel zmienku o 100 rokoch. Povedať že do 100 rokov buď opustíme Zem alebo vymrieme je v podstate ekvivalent rovno povedať, že vymrieme. Nechcelo sa mi veriť, že by Hawking zašiel až tak ďaleko, preto som sa to pokúšal nájsť, zatiaľ bezvýsledne. Z tohto článku: "it adds up over time, and becomes a near certainty in the next 1,000 or 10,000 years" tu sa spomína horizont 1000-10000 rokov. Osobne si myslím, že ak si to nespôsobíme sami, tak ani tých 10000 rokov nie je "takmer istota" ako tu uvádza. Veď to by bol vlastne zázrak, že sme za posledných pár 100000 rokov, čo sú tu ľudia, nevyhynuli. Myslím že stredná hodnota takýchto kolosálnych katastrof bude niekde na úrovni desiatok až stoviek miliónov rokov. Myslím ale že Hawking sa skôr obáva problémov, ktoré si spôsobíme sami, a teda môžu nastať rýchlejšie (preľudnenie, klimatická zmena a pod.).McUH
Áno, ale nie je to citácia toho, čo naozaj povedal. Je to len interpretácia, a tie sú často nepresné. Preto ma zaujímalo, čo naozaj povedal. Žiadna z jeho citácií v článku ani v prezentácii to totiž nespomínala.preludnenie je hlupost
https://sk.wikipedia.org/wiki/...preludnenie
No veď mu napíš, nech sa nemusí báť :-). Ale nepodceňoval by som to, ostrovné ekosystémy už pri podobnom probléme skolabovali. Zem je väčšia a absorbuje toho viac, ale ani tá nie je bezhraničná.Asi sa toho nedožijem.
Ale dosť by ma zaujímalo, ako vyriešia dosť veľké problémy, ktoré bránia prežitiu vo voľnom vesmíre. Absencia tepelného zdroja. Absencia slnečného svetla. Absencia gravitácie. Absencia výroby potravín. Recyklovanie vody aj kyslika. Niektoré veci už síce vieme robiť aj teraz ale sú stále naviazené na Slnko. A to sa ešte nebavíme o zdanlivých blbostiach ako je napríklad ĺudská psychika.hlboký vesmír
Podľa mňa nik neplánuje prežívať v prázdnote vesmíru. To by dlhodobo kvôli narastaniu entropie ani nešlo. Skôr ide o presídlenie k inej hviezde, ktorá potom dodá potrebnú energiu. V prázdnote teda musíme prežiť iba cestu. Čo, uznávam, tiež nie je jednoduché. Ktovie či sa to bude uberať cestou dostatočných zásob, alebo (dočasne) udržateľného ekosystému, prípadne hybernáciou. Toto by som ale až tak tragicky nevidel, zatiaľ je problémom skôr pohon a (ne)schopnosť odtieniť vysoko energické kozmické žiarenie.Hawking
Hawking zrejme stratil súdnosť. Stačí uviesť nové technológie do bežnej praxe, zvládnuť nekontrolovateľný populačný rast v Afrike, Indii a moslimských krajinách a nemusíme sa nikam sťahovať. ŽČo by sme robili na Mesiaci, odpornej nehostinnej družici Zeme, to fakt netuším.rozoberme si to detailov
prečo by ľudstvo na Zemi nemalo prežiť? 1) ľudstvo na seba mieri jadrovými zbraňami - prečo by sme si mali myslieť, že keby sme sa naučili žiť napr. na Marse, že by sme tam tie zbrane nepreniesli? 2) populačná explózia - prečo by sme si mali myslieť, že keď sa presunieme na inú planétu to vyrieši populačnú explóziu? Priemyselne vyspelé štáty majú skôr problém s implóziou nie explóziou. Či snáď myslí S.H. že vyspelé štáty majú zdrhnúť pred explóziou na Mars? Alebo presťahovať tam Afriku? 3) Klimatické zmeny - prečo si myslieť, že ak dokážeme upraviť atmosféru Marsu, aby sme tam mohli žiť, tak nedokážeme ovplyvňovať atmosféru Zeme, aby sme mohli žiť na Zemi? Len na okraj - Mars nemá magnetické pole ako Zem, čo je pre život na Zemi nevyhnutnou podmienkou. Ak toto dokážeme môžeme žiť hocikde...