(29. 5. - 4. 6. 2003)
Podľa Agustína Sáncheza-Lavezu z Universidad del Pais Vasco v Bilbau s kolegami rýchlosť rovníkových prúdových vetrov na Saturne poklesla o 40 percent. Vyplýva to z porovnania snímok Saturnu získaných sondami Voyager a Hubblovým kozmickým ďalekohľadom.
Pozemské oceány sú dnes dobre prekysličené i v hlbinách a hýria životom. No pred približne 1,5 miliardou rokov bolo dosť kyslíka zrejme iba pri hladine. Zistil to Yanan Shen z Harvard University s kolegami analýzou bridlicových sedimentov v austrálskej Roperovej panve.
Grant Zazula zo Simon Fraser University v kanadskom Burnaby s kolegami analyzoval rastlinné fosílie z provincie Yukon a určil hlavné traviny, ktoré zrejme pred 24 000 rokmi tvorili základ ekologicky veľmi produktívnej „mamutej stepi“ vo východnej Beringii.
Manuel Amieva zo Stanford University s kolegami odhalil mechanizmus pôsobenia baktérie Helicobacter pylori (na snímke), vyvolávajúcej žalúdočné vredy a rakovinu žalúdka. Baktéria na spojoch buniek žalúdočnej výstelky vylučuje bielkovinu CagA. Tá spoje prerušuje a tým ničí výstelku.
Hilary Koprowskaová z Thomas Jefferson University s kolegami úspešne vyprodukovala pomocou geneticky upravenej tabakovej rastliny lacné bielkovinové ľudské protilátky, nevyhnutné na prevenciu besnoty. Sú rovnako účinné ako protilátky živočíšneho pôvodu.
Tímy Charlesa Stevensa zo Salk Institute a Richarda Tsiena zo Stanford University zistili, že „miešky“ s neuroprenášačmi (látky chemického kontaktu medzi neurónmi) sa pri dotyku membrány na styku nervových buniek zväčša nevyprázdnia celé a neuróny si ich recyklujú.
Daniel Herrera z Weill Cornell Medical College a jeho kolegovia zistili pokusmi na potkanoch, ktorým podávali tekutú stravu s alkoholom, že prídavok syntetického antioxidantu ebselénu bráni alkoholickému poškodeniu tvorby nových neurónov a odumieraniu starých.
Tím Ann Marie Jansonovej z Karolinska Institutet získal dôkazy, že aj v dospelom mozgu v časti zvanej substantia nigra vznikajú nové neuróny, produkujúce neuroprenášač dopamín.
Abdel Ghoumari z francúzskeho INSERM s kolegami preukázal na myšiach, že látka RU486 (mifepristón), používaná na ukončenie tehotenstva, chráni mozgové bunky pred poškodením.
Michael Goldstein z Franklin & Marshall College s kolegami preukázal, že ľudské bábätká sa podľa všetkého učia hovoriť na základe spätnej väzby od tých, ktorí sa o ne starajú, nielen imitáciou zvukov. Podobne je dôležitá sociálna spätná väzba pri „výučbe“ spevu uvtákov.
